Chudobné štáty EÚ spoločne lobujú za rozpočet pre kohéznu politiku

V čase, keď začínajú ministri zahraničných vecí EÚ rokovania o novom rozpočtovom rámci na roky 2014 až 2020, žiada 12 najchudobnejších členských štátov neškrtať výdavky na kohéznu politiku.

chlapec v rómskej osade
zdroj wikimedia commons

Najchudobnejšie členské štáty Únie sa obávajú, že vyššia podmienenosť vyplácania eurofondov a znižovanie regionálnej pomoci bude mať za následok presun eurofondov od najchudobnejších štátov k najbohatším.

Bulharsko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, SlovinskoSlovensko a Chorvátsko, ktoré do EÚ vstúpi v lete 2013, zaslali svoje požiadavky listom.

„Kohézna politika by mala svoje zdroje koncentrovať na menej rozvinuté regióny a členské štáty,“ tvrdí v liste skupina, ktorú tvoria len prijímatelia finančnej pomoci EÚ.

Leonard Orban, rumunský minister zahraničných vecí vyzval členské štáty, aby v tejto záležitosti držali spolu bez ohľadu na národné rozdiely.

Štáty napísali, že návrh rozpočtu Európskej komisie na kohéznu politiku bol znížený z 354 mld. eur súčasného programového obdobia (2007-2013) na 336 mld. eur v budúcom programovom období (2014-2020).

„Považujeme návrh Komisie za absolútne minimum,“ napísali a dodávajú že kríza ekonomické a sociálne nerovnosti medzi krajinami ešte prehĺbila.

Európska komisia predstavila návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 v lete 2011. Jej návrh počíta so zjednodušením procedúr, užšou koncentráciou pomoci, väčšou podmienenosťou a častejšou evaluáciou projektov.

Najchudobnejšie členské štáty sa hnevajú na možnosť pozastavenia pomoci v prípade, ak štát vykáže makroekonomickú nerovnováhu, alebo nadmerný deficit. Johannes Hahn, eurokomisár zodpovedný za regionálnu politiku, označil toto opatrenie za poslednú možnosť ale trvá na tom, aby boli eurofondy napojené na nové európske pravidlá o rozpočtovej disciplíne.

Členské štáty prepojenosť verejných deficitov a vyplácanie eurofondov v liste spochybňujú. Tvrdia, že takéto opatrenie je nespravodlivé, pretože ovplyvní najviac prijímateľov kohéznej politiky.

Čistí prispievatelia tlačili na to, aby sa biliónový návrh Komisie znížil o 100 mld. eur aj na zasadaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti začiatkom týždňa. Obsahom rokovaní bol viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020 z pohľadu kohéznej a poľnohospodárskej politiky.

Slovensko by v takom prípade podľa premiéra Roberta Fica presadzovalo vyšší rozpočet „Ak však majú tieto škrty v rozpočtovej perspektíve nastať, tak musia ísť primerane na úkor všetkých politík, vrátane poľnohospodárskej, nemôžu ísť len na úkor kohézie, pretože by to len poškodzovalo Slovensko,“ vysvetlil.

Podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča môže mať zníženie výdavkov negatívny vplyv nielen na kohézne krajiny, ale aj na celkovú situáciu EÚ. „My vidíme viacročnú finančnú perspektívu ako zdravý nástroj na investície s vysokou pridanou hodnotou,“ zdôraznil.

Pozadie

Európska komisia predstavila 29. júna 2011 návrh budúceho rozpočtu, tzv. viacročný finančný rámec.

Navrhla zvýšenie budúceho rozpočtu na 1 025 mld. eur zo súčasných 976 mld. eur. To predstavuje navýšenie o 4,8 % a presahuje priemernú 2% infláciu, zaznamenanú v poslednom desaťročí.

Cieľom regionálnej politiky Únie je podporovať ekonomickú prosperitu a sociálnu kohéziu medzi 27 členskými štátmi a 271 regiónmi.

V rámci súčasného finančného rámca (2007 – 2013) predstavuje rozpočet pre regionálnu politiku sumu 347 mld. eur, čo je viac ako tretina celkového rozpočtu.
REKLAMA

REKLAMA