Francúzsko a Rumunsko sa dohodli na repatriácii Rómov

Francúzsko a Rumunsko podpísali dohodu o dobrovoľnej repatriácii Rómov do Rumunska. Obe strany sa zhodujú v tom, že ich integrácia do spoločnosti si bude vyžadovať čas a trpezlivosť.

rómske deti
zdroj wikimedia

Približne 80 rómskych rodín sa vráti do Rumunsku v rámci pilotného repatriačného programu, na ktorom sa v Bukurešti dohodli francúzsky minister vnútra Manuel Valls a minister pre európske záležitosti Bernard Cazeneuve.

Valls pokračoval po nástupe Hollanda v politike repatriácie, ktorú robila už Sarkozyho vláda a ktorú socialisti predtým kritizovali. Väčšina Rómov vo Francúzsku pochádza z Rumunska a Bulharska.

Francúzska polícia zasiahla asi pred mesiacom proti nelegálnym rómskym táborom v okolí Lyonu, Paríža a Lille. Valls zásahy obhajuje zlými hygienickými podmienkami. Ľudskoprávne organizácie hovoria o diskriminácii.

Vo Francúzsku žije približne 15 000 až 20 000 Rómov, väčšinou izolovane v táboroch na okraji miest. Francúzske úrady tvrdia, že nemajú povolenie na pobyt.

Podľa denníka Le Figaro žije väčšina Rómov v okolí Paríža. V samotnom Paríži sa ich týka až 10 % trestných stíhaní, pričom v polovici prípadov ide o neplnoleté osoby. Le Figaro je známy pomerne kritickým postojom voči súčasnej socialistickej vláde.

Denník kritizuje aj opatrenia vlády, ktorými sa snaží zabezpečiť Rómom aspoň dočasné ubytovanie v lepších podmienkach s niektorými sociálnymi službami. Takéto ubytovanie jednej rodiny vyjde Francúzov na 26 000 eur ročne.  

„Želáme si zaslať jasný signál verejnosti, že naše spoločné úsilie by malo byť zamerané na riešenie, ktoré znamená návrat Rómov do krajiny ich pôvodu – Rumunska,“ povedal Valls po stretnutí s rumunským premiérom Viktorom Pontom.

Ponta vyhlásil, že Rumunsko si uvedomuje svoju zodpovednosť za integráciu rómskej komunity, ale dodal, že jeho vláda bude potrebovať pomoc EÚ a Francúzska.

Rumunský prezident Traian Băsescu tvrdí, že jeho krajina je pripravená na spoluprácu. Zároveň však odmieta obvinenia, že Rumunsko sa chce Rómov zbaviť, a preto ich podporuje v odchode do zahraničia.

Rumunsko nevyháňa svojich občanov zo svojho územia,“ povedal.

Podľa oboch strán bude nejaký čas trvať, kým sa podarí marginalizované rómske komunity plne integrovať do spoločnosti. „Tvrdiť niečo iné by bolo klamstvo,“ povedal Valls.  

Medzitým v Bukurešti protestovalo asi 200 Rómov pred úradom vlády a prezidentským úradom. Politikov obviňovali z toho, že len predstierajú starosť o problémy menšiny.

Podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Redingová, zodpovedná za spravodlivosť, základné práva a občianstvo, pochválila Paríž za to, že aktuálne opatrenia voči Rómom, sú v súlade s pravidlami Únie.

Podľa Redingovej ukázali francúzske úrady dostatok „porozumenia“, keď „represívne“ opatrenia skombinovali s „pozitívnymi“ aktivitami smerujúcimi k integrácii rómskych občanov.

Pozadie

V Európe žije asi 10 až 12 mil. Rómov, z toho 6 až 7 mil. v krajinách EÚ. Tvoria takmer 10 % populácie v Bulharsku, 9 % na Slovensku, 8 % v Rumunsku a 7 % v Maďarsku. V Grécku, Španielsku a Českej republike predstavujú 1,5 – 2,5 % obyvateľov.

Hoci ich integrácia do majoritnej spoločnosti patrí do kompetencie členských štátov, Európska komisia má právo kroky jednotlivých krajín koordinovať. V apríli 2011 preto Komisia navrhla rámec pre vnútroštátne stratégie pre sociálnu integráciu Rómov, kde vlády zaviazala plniť ciele v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej politiky a bývania. Slovensko prijalo Stratégiu pre integráciu Rómov do roku 2020 v januári tohto roka.  

REKLAMA

REKLAMA