Regionálny rozvoj: kontroverzná novela zákona

Tento týždeň skončilo pripomienkovanie návrhu novely zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorý rezortom predložilo ministerstvo výstavby. Samosprávy ho odmietajú ako centralistický.

Hory/Doly
http://euractiv.sk

Pozadie

„Článok 158 Zmluvy ustanovuje, že Spoločenstvo sa v záujme posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti má zameriavať na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov vrátane vidieckych oblastí.“ 

Regionálny rozvoj bol pred i po roku 1990 súčasťou štátnej politika, ktorú vykonával na národnej, krajskej i okresnej úrovni, uplatňoval sa sektorový a centralistický prístup.

V roku 1995 vytvorila vláda ústredný orgán štátnej správy, ktorý mal za úlohu programovanie stratégie rozvoja  spoločnosti: Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR Ten na seba prevzal úlohy v oblasti formulovania regionálneho rozvoja a politiky, ktoré pred rokom 1989 mali v popise práce rôzne ústredné plánovacie komisie, či ministerstvo pre plánovanie. V polovici 90. rokov vláda začala priamo dotačne podporovať rozvoj malého a stredného podnikania v najzastávajúcejších okresoch a s pomocou štátu vznikali aj prvé regionálne rozvojové agentúry. (napr. RRA Svidník).

Na obnovené samosprávy po roku 1990 zodpovednosť za región prenikala len postupne.

V malej novele kompetenčného zákona (1999) parlament zrušil úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti. Stratégia rozvoja vedy a techniky prešla na rezort školstva a oblasť regionálneho rozvoja na ministerstvo výstavby, ktoré vzniklo v roku 1994 oddelením výstavby a verejných prác odčlenením od dopravy.

Od 1. decembra 1999 regionálny rozvoj figuruje v názve vládneho rezortu: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Podľa kompetenčného zákona  (Zákon č. 575/2001 Z.z.) za regionálny rozvoj zodpovedá Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a zabezpečuje tak realizáciu uvedenej problematiky na centrálnej úrovni v súlade s programovým vyhlásením vlády.

Regionálny rozvoj sa do slovenskej legislatívy dostáva vďaka reforme verejnej správy a postupnej decentralizácii a  vzniku samosprávnych krajov od roku 2001. Prijatý bol prvý zákon  č. 503/2001 Z. z  o podpore regionálneho rozvoja, ktorý začal platiť 1. januára 2002. V súvislosti s eurofondami bol v roku 2004 (zákon č. 351/2004 Z.z.) novelizovaný.

Pri okresných a krajských úradoch boli vybudované odbory regionálneho rozvoja, buď samostatne, alebo v menších okresoch zlúčené aj s inými odvetviam. Tie od roku 2001 zanikali postupným rušením okresnej štátnej správy, regionálny rozvoj sa stal súčasťou originálnych kompetencií samosprávnych krajov.

 Ešte v roku 2006 MVRR pripravovalo ďalšiu novelu, ale reálne sa do legislatívneho procesu dostala až koncom mája 2007 a pripomienkovanie návrhu skončilo 13. júna 2007.

Otázky

23. mája 2007 zverejnilo MVRR návrh novely zákona o podpore regionálneho rozvoja. Ide o jeho druhú novelu. Zmeny podľa dôvodovej správy si žiada najmä plánovaná zmena legislatívy Únie v oblasti využívania pomoci, nové nariadenia kohéznej politiky pre roky 2007 – 2013 a zmeny, ktoré priniesla reforma verejnej správy na Slovensku.

So silnejšími kompetenciami rastie samosprávam aj zodpovednosť pred občanmi a preto je nevyhnutné zabezpečiť interaktívny vzťah medzi centrálnou, regionálnou a miestnou úrovňou pri zvyšovaní hospodárskeho a sociálneho rastu regiónov.

Návrh zákona ustanovuje základné pojmy a hlavné ciele podpory regionálneho rozvoja, vymedzuje základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja, definuje formy územnej spolupráce a pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov a miest a obcí pri samotnej realizácii regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Návrh zákona kladie dôraz na regionálnu, ale aj na miestnu úroveň. Vytvára tak priestor k plnohodnotnému nadviazaniu komunikácie medzi orgánmi štátnej správy, subjektami regionálnej samosprávy a miestnej samosprávy pri hľadaní krokov k efektívnemu využitiu verejných zdrojov určených na rozvoj regiónov.

Všetky formy podpory a všetky  rozvojové dokumenty s regionálnym obsahom zostávajú nedotknuté.

Ministerstvo výstavby odhaduje, že „prijatím predloženého návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet vo výške približne 47 mil. Sk na rok. Vplyv na rozpočty samosprávnych krajov a na rozpočty miest a obcí sa nepredpokladá.“

ZMOS požiada v najbližších dňoch vládu SR, aby návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja v predloženej podobe na svoje rokovanie nezaradila. S jeho podobou nesúhlasia aj ďalšie dotknuté organizácie.

Pozície:

Oľga Gáfriková, hovorkyňa ZMOS, uviedla, že „návrh zákona v niektorých ustanoveniach zasahuje do princípov fungovania územnej samosprávy, mení zákonom stanovené rozdelenie pôsobností medzi štátom, samosprávnymi krajmi a obcami, zavádza princíp nadradenosti a podradenosti orgánov územnej samosprávy, významne obmedzuje autonómne postavenie obcí a rozhodovanie ich volených orgánov v originálnych pôsobnostiach a umožňuje orgánom štátnej správy cez bližšie nešpecifikované väzby vstupovať, rozhodovať a regulovať hospodársky, sociálny rozvoj miest a obcí. Orgánom štátnej správy umožňuje návrh zákona z vlastných pozícií poznania a ňou prijatej filozofie rozvoja spoločnosti regulovať život obcí (aj krajov) inými nástrojmi, než len zákonmi.“

„Časť z kompetencií samosprávy, medzi ktoré patrí aj strategické plánovanie, nemožno preniesť na mikororegióny“, hovorí Gáfriková. „Mikroregióny sa však môžu podieľať významnú rolu pri tvorbe a realizácii týchto plánov. Ponímanie mikroregiónu v tomto návrhu nekorešponduje so zákonom o obecnom zriadení.“

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) súhlasí s potrebou zákona, ale nie v takej podobe, ako bol predložený na pripomienkovanie. Návrh má niektoré závažné koncepčné i systémové nedostatky, na ktoré upozornil kraj MVRR. Podľa BSK je návrh zákona postavený na princípe „totálnej“ podriadenosti programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja územných samosprávnych celkov (obcí a krajov) štátu, ktorý sa prejavuje v schvaľovaní programov ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja. Tento princíp navrhujú nahradiť „slobodou“ v plánovaní s tým, že štát poskytne podporu regiónom len tam, kde budú korešpondovať so záujmami štátu na sociálnom a hospodárskom raste a trvalo udržateľnom rozvoji regiónu. Podobne ako ZMOS majú výhrady na župnom úrade aj s niektorými pojmami, ktoré zákon definuje. „Navrhovaný pojem „oblasť“ je na účely zákonnej úpravy natoľko vágny, že bez zložitého odborného výkladu ho nebude možné v praxi použiť“, uvádza stanovisko BSK.

BSK odporúča zvážiť, či by rozvojové dokumenty nemali vypracúvať na realizáciu národnej stratégie len vládou určené ústredné orgány štátnej správy a samosprávne kraje a obce by vypracúvali rozvojové programy ako realizačné dokumenty na realizáciu programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR). Pre PHSR kraja navrhujú ustanoviť dobu 10 rokov.

Štefan Repko, predseda Rady Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA) upozorňuje, že kým v prvých zásadách a legislatíve pre regionálnu politiku sme „kopírovali“ skúsenosti iných členských štátov a štrukturálnej politiky EÚ, dnes dozrela doba na vlastnú národnú rozvojovú koncepciu vrátane jej legislatívnej úpravy. „Predložený návrh oproti minulosti prináša pozitívum v oddelení nástrojov riadenia a fondov EÚ od nástrojov regionálnej politiky na národnej, krajskej a lokálnej úrovni. Napĺňa tak z časti aktuálnu potrebu, ktorú už dlhšie pociťujú organizácie a inštitúcie pôsobiace v regionálnom rozvoji v SR, ktorú pravidelne monitorujú všetci sociálno-ekonomickí partneri.“

„V procese tvorby legislatívnej úpravy chýbala široká odborná diskusia a polemika o tom ako zhodnotiť doterajšie poznanie a vytvoriť dobrý a jasný základný legislatívny rámec pre všetky subjekty pôsobiace v tejto oblasti.“, dodáva Štefan Repko. Podľa jeho názoru pripravená norma „nejasne definuje pojmy, hlavne väzbami na ďalšie pripravované právne normy – zákon o podpore cestovného ruchu, zákon o podpore rozvoja vidieka, zákon o štrukturálnej pomoci ES a pod. Ciele politiky formuluje klasickým spôsobom, nie podľa najnovších vedeckých a odborných výsledkov, ako je nová paradigma regionálneho rozvoja.“ Zákon podľa IS RRA nedefinuje jasne deliace hranice medzi sektorovou (horizontálnou a vertikálnou) politikou ako aj regionálnou (hlavne vertikálnou) politikou a ich vplyv na rozvoj jednotlivých odvetví, území, oblasti, mikroregiónov  či klastrov). „Prvýkrát sa v zákone uvádza samostatný paragraf k IS RRA. To podľa môjho názoru zvyšuje postavenie a prestíž 34 agentúr združených v tejto sieti. Máme ambíciu inštitucionalizovaním siete vytvoriť rozvojový inštitút.“, uzatvára riaditeľ KRRA v Banskej Bystrici, Štefan Repko.

Dagrmar Lišková za Fórum euroregiónov Slovenska žiada doplniť medzi strategické dokumenty aj stratégie pre jednotlivé hranice. Súčasný NSRR neobsahuje cieľ „Európsku územnú spoluprácu“, ktorého súčasťou je aj cezhraničná spolupráca. Rovnako upozorňuje na definíciu euroregiónu, kde dodáva, že „euroregionálne združenia pôsobia na konkrétnych väčších územiach výlučne v oblasti cezhraničnej spolupráce a mali by mať definované a schválené dlhodobé strategické/rozvojové dokumenty (na 7 ročné obdobie) v súlade s medzivládnymi programami cezhraničnej spolupráce pre súvisiacu hranicu.“

Únia miest Slovenska je sklamaná, že návrh zákona bol napriek zásadným výhradám členov Expertnej skupiny pre regionálnu politiku pri MVRR SR predložený v pôvodnej podobe a podľa jej generálneho sekretára Mariána Minaroviča „návrh  zákona signalizuje návrat k  centralistickej regionálnej politike“.

REKLAMA

REKLAMA