Slovensko pred predsedníctvom oživuje záujem o Dunajskú stratégiu

Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny prebral koordinačnú funkciu pre makroregionálnu stratégiu EÚ, ktorá má problém s riadením aj financovaním.

P027910000202-281039
Zdroj: Európska komisia

Prioritami Dunajskej stratégie pre Slovensko ako predsedajúcu krajinu budú v tomto roku vedomostná spoločnosť a ochrana vôd. Vyplýva to z vládneho materiálu „Zlepšenie spravovania makroregionálnych stratégií a určenie priorít slovenského predsedníctva Stratégie EÚ pre dunajský región.“

Doteraz mal na Slovensku na starosti koordináciu záležitostí Dunajskej stratégie Úrad vlády, konkrétne jeho útvary pre prierezové politiky. Na politickej úrovni ale za stratégiu nebol od roku 2010 zodpovedný nikto (po zrušení postu podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny).

Vládny materiál konštatuje, že tento stav bol problematický „najmä v prípade potreby zabezpečenia účasti reprezentanta vlády SR na stretnutiach ministrov zodpovedných za makroregionálne stratégie.“ S blížiacim sa predsedníctvom Slovenska aj pre oblasť tejto stratégie preberie koordinačnú úlohu podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny.

Ako funguje Dunajská stratégia?

Dunajská stratégia je jednou z troch makroregionálnych stratégií EÚ. Európska komisia ich vníma ako nástroj na efektívnejšie využívanie dostupných finančných prostriedkov a koncentráciu ľudských a technických kapacít pri riešení spoločných problémov krajín.

Na Dunajskej stratégii pracujú v jednotlivých prioritných oblastiach (pozri nižšie) riadiace skupiny so zastúpením všetkých podunajských krajín. Vypracovávajú odporúčania k navrhovaným projektom, ktoré sú potom financované z iných finančných mechanizmov.

Financovanie

Znamená to, že makroregionálne stratégie nemajú pridelený svoj vlastný rozpočet. V novom programovom období EÚ (2014-2020) ale existuje povinnosť určiť príspevok operačných programov do makroregionálnych stratégií.

„V aktuálnom programovom období sa makroregionálne stratégie stávajú inovatívnym pilierom kohéznej politiky Európskej únie a perspektívnym nástrojom regionálnej politiky po roku 2020,“ píše vládny materiál.

Stratégie sa stávajú nástrojom na cezhraničné využívanie finančných prostriedkov EÚ a majú významnú úlohu pri definovaní oblastí, ktoré je možné financovať v rámci nových operačných programov Partnerskej dohody, vrátane programov Európskej územnej spolupráce.

Z pohľadu Slovenska je dôležitý najmä Dunajský nadnárodný program, z ktorého budú finančne podporované aktivity koordinátorov prioritných oblastí, ako aj niektoré ďalšie aktivity ako je reporting, organizovanie výročných fór, niektoré propagačné aktivity a podobne.

Priority

Slovensko na rok 2016 navrhuje dve hlavné témy, a to rozvoj vedomostnej spoločnosti, podporu inovácií a konkurencieschopnosti dunajského regiónu, ako aj integrovaný manažment vôd “s dôrazom na predvídateľné a nepredvídateľné výzvy prírodného prostredia”.

Tieto dve prioritné oblasti Dunajskej stratégie Slovensko už od začiatku spolukoordinuje, vedomostnú spoločnosť so Srbskom a ochranu vôd s Maďarskom.

Slovensko je prvou krajinou Dunajskej stratégie, ktorá bude mať v nadchádzajúcom období predsedníctvo v Rade EÚ. Slovensko preto čaká aj organizovanie výročného fóra Dunajskej stratégie.

Okrem týchto dvoch tém sa bude na výročnom fóre hovoriť aj o praktických horizontálnych témach.

Slovensko pri príprave výročného fóra v roku 2016 bude presadzovať, aby sa takýmito témami stalo riadenie (governance) Dunajskej stratégie, ktorá je dlhodobo problematickou stránkou implementácie stratégie, a tiež zahrnutie Dunajskej stratégie do programov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov.“

Ciele Dunajskej stratégie

Ciele dunajskej stratégie sú: zlepšiť mobilitu a multimodalitu; podporovať udržateľnejšie zdroje energií; podporovať kultúru a cestovný ruch, kontakty medzi ľuďmi; obnoviť a udržať kvalitu vôd, riadiť riziká v oblasti životného prostredia; chrániť biodiverzitu, krajinu a kvalitu ovzdušia a pôd; rozvíjať znalostnú spoločnosť prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií; podporovať konkurencieschopnosť podnikov vrátane rozvoja zoskupení; investovať do ľudí a zručností; zvýšiť inštitucionálnu kapacitu a spoluprácu; spolupracovať s cieľom podporiť bezpečnosť a riešiť organizovanú a závažnú trestnú činnosť.

REKLAMA

REKLAMA