Predsedníctvo v Rade EÚ znamená opustiť silné názory

V EÚ nestojí otázka, čo prinesie slovenské predsedníctvo nám, ale čo my prinesieme iným, hovorí vládny splnomocnenec pre jeho výkon Ivan Korčok.

Korcok - NK
zdroj: CEA, MZVaEZ

Počas výkonu predsedníctva v Rade EÚ bude musieť Slovensko hľadať v EÚ konsenzus aj takých otázkach, v ktorých má dnes vyhranené postoje. Príkladom je odmietanie schválenej relokačnej schémy pre žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska (tzv. migračné kvóty).

„Musíme byť pripravení na to, že sa na stôl dostane aj to, čo dnes z pozície slobody členského štátu odmietame. Takto to je“, hovorí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

Poslanec NR SR a podpredseda zahraničného výboru za SaS Juraj Droba si myslí, že je nešťastné, že Slovensko je práve pred voľbami, lebo „politici musia mať tvrdé vyjadrenia na tému migrácie.“ Dodal, že s odmietnutím kvót súhlasí.

Pre Slovensko bude výkon predsedníctva Rady podľa Ivana Korčoka dobrá skúsenosť a slovenská politická reprezentácia je dostatočne zrelá, aby to zvládla.

Poslanec za Smer-SD a podpredseda výboru pre európske záležitosti Andrej Kolesík upozorňuje, že po slovenských parlamentných voľbách (5. marca 2016) bude potrebný istý čas na zostavenie vlády.

„Sú to len 3 mesiace do predsedníctva, až sa bojím vysloviť to číslo.“ Pokiaľ ide o parlamentnú dimenziu výkonu predsedníctva má Kolesík obavy, „lebo v parlamente a jeho orgánoch a výboroch neviete zaručiť kontinuitu“. Oceňuje podpis memoranda medzi slovenskými politickými stranami o tom, že sa téma predsedníctva nebude zneužívať politicky.

Predsedníctvo skutočne nie je o tom, že si cez neho ideme riešiť eurofondy,“ doplnil počas plenárneho zasadnutia Národného konventu o EÚ vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík. Úlohou Slovenska bude viesť diskusiu o tom, ako sa môže kohézna politika reformovať.

Reforma eurozóny

Slovensko v predsedníckej pozícii zastihne aj navrhovanie vylepšeného fungovania eurozóny. Pri reforme Hospodárskej a menovej únie nie je podľa štátneho tajomníka Korčoka problém v tom, aký typ opatrení sa prijme.

Skôr nevidí v eurozóne odhodlanie konať. „Trhy sú zhovievavejšie, no nesmieme si to zle vyhodnotiť. Úroveň dlhu v eurozóne je stále na 90 % HDP.“

Slovenské ministerstvo financií chce byť podľa neho v diskusii veľmi aktívne. Európska fiškálna rada ako aj dôraz na konkurencieschopnosť ako ich načrtáva tzv. správa 5 predsedov je dobrý východiskový bod. Slovensko však napríklad nepovažuje flexibilný výklad Paktu stability a rastu zo strany Európskej komisie za mimoriadne šťastný.

Pomôcť Británii

S budúcnosťou eurozóny súvisí čiastočne aj britské referendum o zotrvaní Británie v EÚ a najmä rokovania o reforme únie podľa britských návrhov. Briti chcú byť účastní rozhodovania štátov eurozóny, ktoré majú presah na jednotný trh.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko si nemyslí, že to bude mať podobu práva veta, ale nejaká forma vplyvu na tieto rozhodnutia by bola na mieste.

Podľa poslanca Juraja Drobu je časť požiadaviek Veľkej Británie smerom k zmene EÚ nesplniteľná. „Je zlé, že sú už na papieri“, hovorí, lebo nevieme, čo môže situácia ak sa ich nepodarí naplniť znamenať pre odporúčanie premiéra Camerona svojim občanom o tom, ako hlasovať v referende o vystúpení.

Poslanci Droba aj Kolesík sa stotožňujú s britským návrhom viac zapojiť národné parlamenty do európskeho rozhodovania. Kolesík považuje nástroje, ktoré má Národná rada už teraz dnes k dispozícii (tzv. oranžovú a červenú kartu) na ovplyvňovanie európskeho legislatívneho procesu za „pomalé a strnulé“. „Len sa snažia prekryť demokratický deficit v EÚ,“ konštatuje.  

Ivan Korčok na margo rokovaní s Britániou zopakoval, že pre Slovensko sú červenou čiarou práva občanov EÚ na britskom pracovnom trhu. Napríklad, ak by sa s dvoma ľuďmi, ktorí vykonávajú v Británii rovnakú prácu, zaobchádzalo v tom, na čo majú nárok inak len preto, že jeden „má britský pas“.

Britskí partneri podľa Korčoka načrtli, v čom im môže Slovensko pomôcť počas svojho predsedníctva. „Briti sú zástancami digitálnej ekonomiky, kde je stále veľa legislatívnych prekážok, sú zástancovia voľného obchodu, čo sú témy, ktoré budeme mať ako predsedníctvo v rukách.“

Tieto témy môžu podľa neho vláde v Londýne pomôcť argumentovať za zotrvanie v únii. Slovensku zase výkon predsedníctva pomôže po jeho skončení lepšie presadzovať špecifické národné záujmy, myslí si štátny tajomník.  

Pozadie

Plenárne zasadnutie Národného konventu o Európskej únii, ktoré zorganizovalo Centrum pre európske záležitosti (CEA) sa uskutočnilo 19. novembra 2015 v Kongresovej sále MZVaEZ.
REKLAMA

REKLAMA