Slovensko má posledný polrok na predsednícke prípravy

Od januára riadi prácu Rady EÚ nové predsednícke trio. Holandsko vystrieda v lete Slovensko, trio zakončí Malta.

Slovenska vlajka
Shutterstock: Jiri Flogel

Predsednícky program aktuálneho tria krajín schválili členské štáty v decembri. Zostručnený oproti iným programom, na 24 stranách definuje očakávané úlohy, vychádzajúc z pracovných plánov Európskej komisie. 

Nikoho neprekvapí, že program do značnej miery ovplyvnila utečenecké kríza. Slovensko aj Malta sú krajiny s vyhranenými názormi pokiaľ ide o spôsob jej riešenia. Predsednícky program, ako aj výkon samotného predsedníctva musí nevyhnutne tieto názory obrúsiť.

(Čítajte aj: Predsedníctvo v Rade EÚ znamená opustiť silné názory)

Program tria obsahuje aj plán zavádzať do života kontroverznú, no schválenú relokačnú schému (tzv. kvóty pre utečencov). Tú Slovensko odmieta natoľko, že sa kvôli nej obrátilo na Súdny dvor EÚ.

Podľa francúzskeho analytika Charlesa de Marcilly z Nadácie Roberta Schumanna z trojice predsedníckych krajín má len Holandsko schopnosť politicky túto tému potiahnuť. „Slovensko je v zvláštnej situácii v tejto otázke a Malta je jednou z malých krajín“, povedal pre EurActiv.fr.

„Holandské predsedníctvo bude možno posledné, ktoré by mohlo veci posunúť dopredu. Tým ďalším hrozí, že budú viac zatiahnuté skôr do manažmentu.“

Trio má počas svojich 18 mesiacov ambícu prispieť k vylepšeniu spoločného európskeho azylového systému. Rado by dokonca videlo schengenský priestor nie len efektívnejší, ale aj rozšírený o ďalších členov.

Bolo to pritom práve Holandsko, z ktorého v novembri zaznela myšlienka vytvorenia tzv. minischengenu. Spočívala vo vytvorení menšej skupiny krajín v rámci schengenskej zóny, ktorá mala prinavrátiť stabilitu tomuto systému pod tlakom utečeneckej krízy.

Polopredsednícky stav

Slovensko je podľa vedúceho Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Javorčíka od začiatku januára v akomsi "polopredsedníckom stave".

Sleduje kroky holandského predsedníctva, po ktorom bude primárne agendu preberať. Príkladom je decembrový návrh na vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

„Cieľom je, aby sa počas holandského predsedníctva členské krajiny dohodli na tom, ako táto stráž bude vyzerať. No a potom bude na pleciach slovenského predsedníctva, aby dotiahlo tento koncept do konca a uzavrelo s Európskym parlamentom dohodu. Európska stráž sa tak stane realitou,“ vysvetlil pre TASR Javorčík.

Polopredsednícky stav podľa Javorčíka v praxi znamená, že slovenskí diplomati sa budú v úlohe pozorovateľov zúčastňovať na tzv. trialógoch a chodiť "v závese" za holandským predsedníctvom.

Trialóg je označenie pre rokovania medzi Radou (členskými štátmi) a Európskym parlamentom o legislatívnych návrhoch, kde je potrebný konsenzus oboch inštitúcií o konečnom texte pred jeho definitívnym schválením.  

Špeciálnym prípadom je aj rozpočtový výbor v rámci Rady, ktorému Slovensko začne pri otázke rozpočtu EÚ na rok 2017 predsedať už od mája, teda skôr ako sa v júli oficiálne začne jeho predsedníctvo.

„Dôvodom je kontinuita, aby to iste predsedníctvo začínalo aj končilo rokovania o budúcoročnom rozpočte. Ide asi o 2/3 agendy tohto výboru v danom čase,“ doplňuje Renata Goldírová, hovorkyňa Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.

Personálne zabezpečenie výkonu slovenského predsedníctva v Rade je už tiež uzavreté. Na Stálom zastúpení bude počas neho pôsobiť celkovo 217 ľudí – vrátane asistentských či cca 30 stážistických pozícií. Bežný stav je približne 80 pracovníkov.

REKLAMA

REKLAMA