Podpora výskumu v EÚ má mať etické limity

Europoslanci Miroslav Mikolášik a Peter Liese (EĽS) hostili v Parlamente konferenciu o právnych a vedeckých aspektoch výskumu embryonálnych kmeňových buniek.

Výskumníčka
Zdroj: TASR

V Európskej únii sa momentálne diskutuje aj o nastavení podpory vedy a výskumu z európskych prostriedkov v novom rozpočtovom období. Kľúčovým nástrojom sa stane zastrešujúci program Horizont 2020 (Horizon 2020) s navrhovaným objemom 80 miliárd eur.

Skupina europoslancov v tejto súvislosti prízvukuje, že prosperita a pokrok v medicíne sa má zabezpečiť medicínskym výskumom, ktorý v sebe nenesie etický problém.

V Európskom parlamente sa zdvihla vlna odporu voči možnosti, že podporné prostriedky EÚ budú využité na výskum embryonálnych kmeňových buniek, pri  ktorom dochádza k zničeniu ľudských embryí.

Tému posunulo ďalej októbrové rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (Brüstle verzus Greenpeace), ktorý rozhodol, že nie možné patentovať vynálezy, ktoré pochádzajú z pokusov na ľudských embryonálnych bunkách. Miroslav Mikolášik tvrdí, že keďže nedávne rozhodnutie súdneho dvora zakazuje udeľovať patenty produktom s použitím ľudských embryonálnych buniek, špičkový výskum a jeho podpora z finančných prostriedkov EU musí byt orientovania na alternatívy, ktoré prinášajú lepšie výsledky v praxi i etickú zrozumiteľnosť. „Tlieskam tejto právnej interpretácii, keďže hovorí, že z úcty k ľudskej dôstojnosti nie je možné ustúpiť“, dodáva.

Výskum by sa mal podľa europoslancov sústrediť na úspešné alternatívy, dospelé kmeňové bunky alebo bunky z pupočníkovej krvi, ktoré nepredstavujú, žiadny etický problém. V súčasnosti podľa Petra Lieseho dnes prebieha 70 takýchto klinických skúšok na rôzne ochorenia. Obaja poslanci tvrdia, že výskum embryonálnych buniek aj tak nepriniesol výsledky, aké sa od neho očakávali.

Na konferencii v EP vystúpil aj popredný britský vedec, ktorý sa venuje výskumu dospelých kmeňových buniek Colin McGuckin. Pred niekoľkými vymenil spolu s celým svojim tímom vedecké prostredie vo Veľkej Británii za Francúzsko, ktoré podľa neho umelo neprioritizuje výskum embryonálnych buniek a vytvorilo mu lepšie prostredie pre jeho výskum. V máji organizuje europoslance Mikolášik v Bratislave medzinárodnú vedeckú konferenciu o budúcnosti regeneratívnej medicíny.

Europoslanec Mikolášik si myslí, že z európskych prostriedkov by sa mal prednostne financovať výskum najpálčivejších problémov, ktorými sú v zdravotníctve kardiovaskulárne choroby, rakovina, obezita, cukrovka a liečba závažných detských ochorení. Horizont 2020 by mal preto prioritne podporiť výskum s klinickou aplikáciou a v kontexte jedného z hlavných cieľov, ktorým je zvýšenie konkurencieschopnosti EU, aj patentovateľný výskum uviedol pre EurActiv.sk. 

Uplnulý týždeň organizovali siedmi poslanci EP v Bruseli „Týždeň života“ s cieľom podpory myšlienku, že ľudský život začína počatím. V rámci akcie ohlásili spustenie prvej Európskej občianskej iniciatívy nazvanej "Nevzdávame sa: Chránime nenarodené deti" (nariadenie o Európskej občianskej iniciatíve vstupuje do platnosti 1. apríla 2012). Za iniciatívou stojí skupina 25 europoslancov z 15 členských štátov EÚ. Jej členmi sú aj slovenskí europoslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik.

Iniciatíva bude musieť vyzbierať aspoň milión podpisov v minimálne siedmych členských štátoch EÚ.

Pozadie

Regulácia výskumu kmeňových buniek je národnou kompetenciou a preto bolo možné na takýto výskum získať prostriedky z európskeho Rámcového programu pre výskum. 

Členské štáty majú v tejto otázke mimoriadne rozdielne názory. Výroba embryonálnych kmeňových buniek je zakázaná v Rakúsku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku a Írsku. Naopak povolená je vo Fínsku, Grécku, Holandsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve.
REKLAMA

REKLAMA