Schengen sa nacionalizovať nebude

Európska komisia a nedávno aj Európsky parlament odmietli snahy zaviesť hraničné kontroly z politických dôvodov a ako prostriedok na odvrátenie ekonomickej imigrácie.

Hraničná kontrola (TASR)
foto: hraničná kontrola, zdroj: TASR/ AP

Európsky parlament na svojom júnovom plenárnom zasadnutí schválil reformu Schengenského priestoru. Ide konkrétne o dve nariadenia:

Nariadenie o schengenskom hodnotiacom mechanizme (správa europoslanca Coelha) a nariadenie novelizujúce Kódex schengenských hraníc (správa europoslankyne Weber).

„Pridali sme do systému komunitárny rozmer. To znamená, že dotknutý štát by mal (pred zavedením kontrol) rokovať s Európskou komisiou a ostatnými členskými štátmi, ktorých sa to týka. Komisia bude musieť Európskemu parlamentu vysvetliť, prečo sa domnieva, že dočasné obnovenie hraničných kontrol je jediným možným riešením“, hovorí poslankyňa Renate Weber.

Dočasné zavedenie kontrol bolo možné aj doteraz v prípade vážnej hrozby pre verejný poriadok. Nová legislatíva presnejšie definuje, za akých okolností a na akých čas je možné kontroly zaviesť.

V prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti (napríklad, ak by členský štát Schengenu objektívne prestal zvládať ochranu vonkajšej hranice EÚ) by kontroly mohli byť obnovené na 30 dní s možnosťou predĺženia na maximálne šesť mesiacov.

Ak si nepredvídateľné okolnosti vyžiadajú okamžitú reakciu (napríklad v prípade teroristického útoku), členské štáty by mohli jednostranne obnoviť kontroly na dobu nie dlhšiu ako desať dní. Akékoľvek predĺženie kontrol bude monitorované na úrovni EÚ.

Niektoré členské štáty, napríklad Francúzsko, žiadali v roku 2011 možnosť zaviesť hraničné kontroly ako odpoveď na masívnejšiu ekonomickú imigráciu z inej členskej krajiny EÚ. (Viac v článku Taliansko a Francúzsko neporušili pravidlá Schengenu 07/2011). Toto Komisia aj Parlament odmietli.

Nové znenie schengenského kódexu by malo podľa Európskeho parlamentu jasne deklarovať, že „migrácia a prekročenie vonkajších hraníc veľkým počtom štátnych príslušníkov tretej krajiny by sa samy osebe nemali považovať za ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti“.

Nová legislatíva v oblasti správy schengenského priestoru môže vstúpiť do platnosti až po jej schválení Radou EÚ. Ministri členských štátov by sa ním mali zaoberať na jeseň.

Pozície

Europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK) hovorí, že schengenský systém je treba udržať a presnejšie upraviť. „Nemusíme chodiť príliš ďaleko do minulosti, pretože mnohí z nás majú skúsenosti zo života stálych kontrol na hraniciach“, povedal v pléne EP.

Imigrácia a emigrácia sú podľa neho prirodzenými procesmi, ktoré sprevádzajú hospodárske a globálne zmeny. „Nemôžeme preto vytvoriť novú Železnú oponu“.

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) hovorí, že hoci je zástancom voľného pohybu bez kontrol, je si vedomý, že môžu nastať situácie, v ktorých je ohrozená bezpečnosť obyvateľstva. „Preto súhlasím s návrhom na obnovenie vnútorných hraníc ako krajného opatrenia na určitý čas. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto opatrenia, súhlasím s návrhom, aby Komisia každoročne podávala správu Parlamentu a Rade o fungovaní schengenského priestoru“.

REKLAMA

REKLAMA