Europoslankyne: Tlak na voľbu správneho povolania je dnes veľký

Na cezhraničnom občianskom fóre v Györi hovorili o problémoch zamestnanosti so študentmi vysokých škôl z Slovenska, Maďarska a Rakúska poslankyne Európskeho parlamentu.

Gyor
IK EP

„Práca robí ľudí šťastnými. Nezamestnanosť, naopak, pôsobí ako jed. Nie je to len o peniazoch a mzde, je to o mieste človeka vo svete,“ uviedol diskusiu troch europoslankýň so študentmi rektor Széchenyi István University Péter Földesi. Podujatie pripravili v spolupráci Informačné kancelárie Európskeho parlamentu v Maďarsku, v Rakúsku a na Slovensku.

Slovenská europoslankyňa Edit Bauer (SMK, Európska ľudová strana) hovorí, že pracovný trh v EÚ „krváca z mnohých rán“, ťaží ho finančná kríza, globalizácia či slabá sociálna dimenzia európskej hospodárskej a monetárnej únie. EÚ má k dispozícii niekoľko nástrojov ako Európsky sociálny fond, Fond na prispôsobenie sa globalizácii, Záruka pre mladých či uznávanie kvalifikácií, ale priestor na reálnu tvorbu pracovných miest zostáva veľmi obmedzený a stále ide o primárnu zodpovednosť politík národných štátov.

Slobodný pohyb je podľa nej základ európskej odpovede na nezamestnanosť, stále ale nie je úplne ľahké toto právo uplatňovať. Edit Bauer tiež uznáva, že to nie je riešenie pre každého.

„Máme 2 milióny voľných pracovných pozícií, ktoré sa nedajú zaplniť vďaka nesúladu zručností s potrebami pracovného trhu“, upozorňuje na ďalší z problémov na európskom pracovnom trhu.

Vyzýva mladých, aby sledovali špecializované portály, ktoré prevádzkujú európske inštitúcie a ktoré poskytujú kvalitné informácie o možnostiach v zahraničí. „Je dôležité zvoliť si dobré povolania a mať odvahu odísť za prácou do zahraničia“, odporúča.

„Myslím si, že vaša generácia bude oveľa uvedomelejšia pri plánovaní svojej kariéry než sme boli my. My sme to mali ľahšie, mohli sme si zvoliť akékoľvek povolanie bez tak veľkého tlaku“, hovorí  maďarská europoslankyňa Líviá Jaróká (Fidesz, Európska ľudová strana).

Situácia v EÚ je dnes kritická. Jaróká porozprávala príbeh 57-ročného gréckeho lekára, ktorý dlhé roky pracoval za mzdu 1 850 eur. „Pred troma rokmi mu znížili plat na 850 a neskôr na 620 eur. Pred dvoma týždňami ho vyhodili, má tri deti na univerzitách, jedna z nich stážuje v mojej kancelárii, preto tento príbeh poznám. Toto dievča má teraz popri univerzite a popri práci pre mňa ďalšiu prácu v sklade. Je študentkou práva. Takýchto príbehov je plná Európa“.

Málo podľa Lívie Jaróká, ktorá je jedinou europoslankyňou rómskeho pôvodu, hovoríme v EÚ o tom, že ekonomické turbulencie spôsobujú aj osobné tragédie a devalváciu ľudských práv.

„Musíme sa ubezpečiť, že aj tí, čo nemajú také šťastie v živote ako my, budú prosperovať. Do roku 2050 bude polovica populácie bude žiť z menej než 2 eurá na deň. Ak títo ľudia nebudú vzdelaní, zdraví a schopní pracovať, uvidíte, čo sa stane s vami, keď prídete do penzijného veku“, varuje.

Slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová (Smer-SD, S&D) hovorila o možnostiach, ktoré mladým prináša program Erasmus plus na ďalších sedem rokov. Spája v sebe sedem programov v oblasti formálneho aj neformálneho vzdelávania. Avizuje viac štipendií a vyššie granty pre študentov v rámci klasického vysokoškolského programu Erasmus.

„Musíme nevyhnutne zabezpečiť, aby sa pracovné skúsenosti stali súčasťou formálneho vzdelávacieho procesu. Dnešný študent si nemôže dovoliť 5 rokov „žúrovať“. Tento čas treba využiť na získanie skúseností potrebných na pracovnom trhu. V EÚ pracujeme na tom, aby stáže boli kvalitné, aby boli platené v slušných podmienkach a nešlo o lacnú náhradu pracovnej sily“, približuje Neveďalová.  

Je treba sa podľa nej pripraviť sa na flexibilitu a celoživotné vzdelávanie. Povolania na celý život sú už podľa nej minulosťou, nakoľko sa pracovný trh bude meniť veľmi rýchlo. Mobilite v Európe pomôže podľa nej aj kvalitnejšia jazyková príprava.

Študenti sa pýtali napríklad na to, ako zabrániť „odlivu mozgov“ z Európy. Lívia Jaróká na základe vlastnej skúsenosti z pobytu v Londýne hovorí, že ako náhle má človek deti a nechá za sebou rodičov, v jednej chvíli to nebudú peniaze, čo bude rozhodovať a bude pociťovať potrebu vrátiť sa domov. „Mnoho ľudí vo vnútri cíti, že chce pomôcť svojej krajinu rásť a prispieť k tomu“.  Maďarská akadémia vied teraz podľa jej slov ponúka štipendiá odborníkom, ktorí sa chcú vrátiť domov.

Pokiaľ ide o úplné uznávanie diplomov v rámci EÚ, ktoré tiež študentov zaujíma, europoslankyne hovoria, že stále prebieha Bolonský proces. „Nie je to jednoduché, mnoho členských štátov, ktoré sú domovom najprestížnejších univerzít sa tomu bránia“, hovorí Edit Bauer. Vyžadovalo by to harmonizáciu učebných osnov. Uznávanie 800 profesionálnych kvalifikácií, ktoré nedávno schválil Európsky parlament, považuje však za veľký pokrok.

Na ďalšiu študentskú otázku, či radšej po škole čakať na ponuku práce zo svojho odboru, alebo prijať aj miesto mimo svojho primárneho záujmu, europoslankyne radia zobrať pracovné miesto a zapojiť sa do pracovného procesu, hoci práca na začiatok nezodpovedá ideálnym predstavám.

REKLAMA

REKLAMA