Komisia to vzdala s návrhom Monti II

Európska komisia stiahla návrh pravidiel upravujúcich právo na štrajk, tzv. Monti II. Ustúpila výhradám odborových organizácií a národných parlamentov, ktoré balíku dali „žltú kartu“.

Štrajk (TASR)
zdroj: TASR/AP

Komisár pre sociálne záležitosti László Andor rozhodnutie stiahnuť návrh oznámil členom Výboru pre zamestnanosť v Európskom parlamente v stredu (12. septembra). Kritici žiadali jeho prepracovanie pre jeho možný vplyv na európske sociálne práva a za narúšanie národnej suverenity.

Legislatívu prezývali Monti II, keďže reflektovala iniciatívu Maria Montiho z roku 1997, keď sa ako komisár pre vnútorný trh snažil odstrániť prekážky pre voľný pohyb tovarov.

Cieľom balíka bolo vyjasniť rovnováhu medzi právom na štrajk a slobodou firiem poskytovať služby na jednotnom trhu EÚ. Komisia sa v návrhu odvolávala na niekoľko súdnych sporov (pozri pozadie).

Národné parlamenty mu však ešte v máji tzv. dali žltú kartu. To im umožňuje Lisabonská zmluva v prípade, keď sú presvedčené, že Komisia prekročila svoje právomoci.

Právo na štrajk považujú za záležitosť, ktorá by sa mala regulovať na národnej úrovni a predkladaná regulácia podľa nich bola v rozpore s princípom subsidiarity.

„Lisabonská zmluva má síce od dokonalosti ďaleko, ale pravidlo žltej karty je dôležitou protiváhou proti právomociam EÚ. Ide o prvý prípad, keď sa prejavila a vítame, že ju Komisia uznala,“ uviedla britská europoslankyňa Anthea McIntyrová z radov Európskych konzervatívcov a reformistov.

Nové pravidlá by európskym sociálnym partnerom umožnili vyjednávať podmienky pri štrajkoch s cezhraničným rozmerom. Členské štáty by sa tiež mohli vzájomne informovať o problémoch vo vzťahoch v priemyselných sektoroch alebo o vážnych sociálnych nepokojoch.

Národné parlamenty však trvali na tom, že Komisia návrhom porušuje princíp subsidiarity a okrem toho môže byť v rozpore s príslušným právom na národnej úrovni.

Podnikateľská asociácia BusinessEurope tiež uvítala stiahnutie návrhu, podľa nej treba rešpektovať rozmanitosť národných systémov a pravidiel pre priemyselné vzťahy.

Komisia však tvrdí, že sa nesnažila zájsť za svoje právomoci. Právne preskúmanie výhrad národných parlamentov podľa nej neviedlo k záveru, že nebol porušený princíp subsidiarity.

K stiahnutiu návrhu prístúpila preto, že je nepravdepodobné, že by získala dostatočnú politickú podporu pre jeho schválenie.

Pre chýbajúcu reguláciu exekutíva teda členské štáty vyzvala, aby úzko spolupracovali v prípade vážnych udalostí alebo okolností, ktoré by mohli viesť k narušeniu fungovania jednotného trhu alebo k rozsiahlym sociálnym nepokojom.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.

Pozadie

V prípade Laval, alebo tiež známom ako prípad Vaxholm, išlo o lotyšskú spoločnosť, ktorá vyslala niekoľko desiatok zamestnancov pracovať do Švédska. Ich úlohou bola rekonštrukcia školy vo švédskom meste Vaxholm. Firma sa však rozhodla, že svojim lotyšským zamestnancom pracujúcim na zákazke bude vyplácať mzdu, ktorá je bežná v Lotyšsku.

Zaujala tak švédske odbory vzhľadom na to, že odmietla podpísať kolektívnu zmluvu a rešpektovať švédske zákony týkajúce sa pracovných podmienok a minimálnej mzdy. Švédsky súd pre otázky pracovného práva sa s prípadom nakoniec obrátil na Súdny dvor EÚ.

Generálny advokát Paolo Mengozzi vo svojom závere uviedol, že "v prípade keď v členskej krajine neexistuje systém, ktorý by vyhlasoval, že kolektívne dohody majú univerzálnu platnosť“, je treba európsku smernicu o vysielaní pracovníkov „interpretovať tak, že odborom nebráni v snahe dosiahnuť kolektívnym postupom to, aby prinútili poskytovateľa služieb z iného členského štátu podriadiť sa mzdovej úrovni určenej v súlade s kolektívnou dohodou, ktorá v praxi platí pre domáce firmy v danom sektore“.

Avšak v rozpore jeho stanoviskom súd nakoniec rozhodol, že blokáda staveniska Laval, ktorou chceli švédski odborári donútiť firmu, aby sa zapojila do vyjednávania o mzdách a podpísala kolektívnu dohodu, bola proti pravidlám EÚ o poskytovaní služieb. Súd uviedol, že takýto postup môže byť ospravedlniteľný len v prípade, že prevláda verejný záujem o ochranu pracovníkov. Táto podmienka však podľa súdu v prípade Laval splnená nebola.

V podobnom prípade Viking súd zasa podporil právo odborov na kolektívny postup, ale zároveň uviedol, že je na druhej strane obmedzený právom zamestnávateľa na poskytovanie služieb v inej členskej krajine.

REKLAMA

REKLAMA