Padli prvé výstrely v boji o sociálnejší jednotný trh

Komisia dostala od zainteresovaných strán varovanie, že jej snaha dať európskemu jednotnému trhu viac sociálnej dimenzie môže viesť do takej slepej uličky ako v prípade smernice o materskej dovolenke.

stavbári robotníci, Flickr: Bill Jacobus (CC)
Zdroj: Bill Jacobus, www.creativecommons.org

Európska exekutíva chce do konca roka predložiť rámec pre dve diskutabilné otázky, ktoré by mohli mať vplyv na zavedenie základných sociálnych práv v rámci kompetencií Aktu o jednotnom trhu.

Cieľom jedného návrhu bude preformulovať smernicu o vysielaní pracovníkov, aby sa zabránilo jej porušovaniu, ktoré bolo často predmetom kontroverzných rozsudkov Súdneho dvora EÚ (pozri pozadie).

Výsledkom druhého by mala byť regulácia, ktorá by aplikovala základné sociálne práva horizontálne v rámci Aktu o vnútornom trhu, čím cezhraničné služby dostanú viac sociálnej ochrany. Táto klauzula dostala prezývku „Monti II“, keďže reflektuje podobnú klauzulu zavedenú v roku 1997 Mariom Montim, keď sa ako komisár pre vnútorný trh snažil odstrániť prekážky pre voľný pohyb tovarov.

Ako pre EurActiv prezradil nemenovaný európsky diplomat, Rada od prípadnej revízie očakáva najmä posilnenie vymáhania smernice, pričom s návrhom by malo prísť poľské predsedníctvo.

Zainteresovaní hráči varujú Komisiu

Zainteresované strany však upozornili na problémy, ktoré súvisia s avizovanou snahou Komisie. Varovania prišli od organizácií zamestnávateľov, z radov Európskej ľudovej strany aj z dánskej vlády, ktorá preberie rotujúce predsedníctvo tesne po tom, ako Komisia predloží svoje návrhy.

Dánska ministerka práce Inger Støjbergová vyhlásila: „S veľkou pravdepodobnosťou pôjde o citlivú záležitosť, takže apelujem na Komisiu, aby zaujala skôr pragmatickejší prístup, a tiež by sme Komisii odporučili, aby bola opatrná.“

Slovenská europoslankyňa zo skupiny európskych ľudovcov Edit Bauer (SMK, EĽS), ktorá je členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci uviedla, že nevidí dôvod pre zásadnú zmenu smernice o vysielaní pracovníkov. Varovala, že širokospektrálna revízia by skončila v legislatívnej slepej uličke, tak ako smernica o materskej dovolenke.

Podobný názor má aj generálny riaditeľ podnikateľskej loby BusinessEurope Philippe de Buck. „Myslím si, že smernica potrebuje nejakú zmenu, no nevyhnutný je pragmatický prístup,“ vysvetlil.

Radikálnejší zásah však už žiada predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci Pervenche Berèsová zo skupiny socialistov (S&D). „Komisia chce reinterpretovať smernicu, ale my ju potrebujeme reeditovať. Odmietame dodatkový prístup: je nevyhnutné fundamentálne zmeniť smernicu o vysielaní pracovníkov.“

Komisár pre vnútorný trh Michel Barnier však aj napriek upozorneniam vyhlásil, že v návrhoch plánuje urobiť silný politický záväzok. Na adresu rozsudkov Súdneho dvora uviedol: „K tomuto problému pristupujem ako politik. Nemôžete sa spoliehať na sudcov, že budú reagovať efektívne. Ako strážcovia Zmluvy musíme nájsť odpovede a musíme dať silu sociálnej trhovej ekonomike.“

  • Pozície:

„Vieme, že máme očakávať dva návrhy a veľmi sme na ne zvedaví, avšak pôjde o veľmi zložitý proces a sme pripravení pracovať na ňom ako na jednej z priorít dánskeho predsedníctva počas budúceho roka,“ uviedla dánska ministerka práce Inger Støjbergová.

Pevenche Berèsová francúzska europoslankyňa zo skupiny socialistov (S&D) a predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci: „Komisia chce reinterpretovať smernicu, ale my ju potrebujeme reeditovať. Odmietame dodatkový prístup: je nevyhnutné fundamentálne zmeniť smernicu o vysielaní pracovníkov. Žiadali sme Josého Manuela Barrosa o jeho podporu v tejto oblasti, keď zas on nás (socialistickú frakciu) žiadal o podporu pri snahe o opätovné získanie mandátu. Musíme ukončiť obchádzanie smernice. Rozhodnutia Súdneho dvora tak neurobili.“

„Základné právo na štrajk zakotvené v práve EÚ nebolo ovplyvnené žiadnym z rozsudkov súdu v prípade smernice o vysielaní pracovníkov, takže ju netreba meniť,“ tvrdí slovenská europoslanyňa Edit Bauer zo skupiny ľudovcov (SMK, EPP).

„Krajiny vo svojom prístupe zohľadnili problémy, ktoré súd zvýraznil. Varovala by som Komisiu, aby prijala pragmatický postup. Širokospektrálna revízia zmení rovnováhu v práve a obmedzí rast pracovných miest a potenciálne môže viesť k posilneniu práce na čierno. Okrem toho, nová legislatívna iniciatíva bude mať len málo šancí na to, aby ju prijala Rada, a spôsobí kontroverzie v rámci Parlamentu. Takýto krok by skončil ako v prípade smernice o materskej dovolenke či smernice o pracovnom čase. Jediné, čo teraz treba zmeniť, je zlepšiť vymáhanie práva a  na to treba nadviazať len dialóg medzi sociálnymi partnermi a návrhy Komisie nie sú nutné,“ uzavrela Bauer.

„Myslím si, že treba urobiť pár zmien v smernici, no nevyhnutný je pragmatický prístup,“ tvrdí Philippe de Buck, generálny riaditeľ podnikateľskej loby BusinessEurope. „Sme pripravení diskutovať o častiach smernice o vysielaní pracovnkov týkajúcich sa cezhraničnej výmeny informácií a vymáhania práva, pretože je v našom vlastnom záujme, aby sme bránili podvodom zo strany podnikov, no sme ochotní k tomu pristúpiť len na báze proporcionality.“

Pozadie

V prípade Laval, alebo tiež známom ako prípad Vaxholm, išlo o lotyšskú spoločnosť, ktorá vyslala niekoľko desiatok zamestnancov pracovať do Švédska. Ich úlohou bola rekonštrukcia školy vo švédskom meste Vaxholm. Firma sa však rozhodla, že svojim lotyšským zamestnancom pracujúcim na zákazke bude vyplácať mzdu, ktorá je bežná v Lotyšsku.

Zaujala tak švédske odbory vzhľadom na to, že odmietla podpísať kolektívnu zmluvu a rešpektovať švédske zákony týkajúce sa pracovných podmienok a minimálnej mzdy. Švédsky súd pre otázky pracovného práva sa s prípadom nakoniec obrátil na Súdny dvor EÚ.

Generálny advokát Paolo Mengozzi vo svojom závere uviedol, že v prípade keď v členskej krajine neexistuje systém, ktorý by vyhlasoval, že kolektívne dohody majú univerzálnu platnosť“, je treba európsku smernicu o vysielaní pracovníkov „interpretovať tak, že odborom nebráni v snahe dosiahnuť kolektívnym postupom to, aby prinútili poskytovateľa služieb z iného členského štátu podriadiť sa mzdovej úrovni určenej v súlade s kolektívnou dohodou, ktorá v praxi platí pre domáce firmy v danom sektore“.

Avšak v rozpore jeho stanoviskom súd nakoniec rozhodol, že blokáda staveniska Laval, ktorou chceli švédski odborári donútiť firmu, aby sa zapojila do vyjednávania o mzdách a podpísala kolektívnu dohodu, bola proti pravidlám EÚ o poskytovaní služieb. Súd uviedol, že takýto postup môže byť ospravedlniteľný len v prípade, že prevláda verejný záujem o ochranu pracovníkov. Táto podmienka však podľa súdu v prípade Laval splnená nebola.

V podobnom prípade Viking súd zasa podporil právo odborov na kolektívny postup, ale zároveň uviedol, že je na druhej strane obmedzený právom zamestnávateľa na poskytovanie služieb v inej členskej krajine.

REKLAMA

REKLAMA