Potrebujeme pracovné súdy?

Slovensko je s neexistenciou špeciálnych pracovných súdov, alebo aspoň senátov v EÚ, skôr výnimkou.

sudcovske kladivo
zdroj http://www.sxc.hu/

Reformu občianskeho súdneho poriadku, kam spadá aj pracovnoprávna agenda, chystá Ministerstvo spravodlivosti už nejaký čas. V roku 2012 zasadla rekodifikačná komisia, ktorá vypracovala legislatívny zámer. Všeobecnú diskusiu očakávajú na jar 2014.

Zatiaľ podľa Ľubomíra Pagáča zo sekcie občianskeho práva MS SR nie je možné robiť záväzné vyhlásenia o podobe budúcej úpravy, nakoľko všetky východiská pre paragrafové znenie musí najprv odobriť rekodifikačná komisia. Do Národnej rady by sa mohla legislatíva dostať do konca budúceho roku.

Legislatívnym zámerom je podľa neho aj posilniť ochranu slabšej strany pracovno-právnych vzťahov, teda zamestnancov. Diskusia v tejto oblasti prebieha napríklad okolo prispôsobenia trovov konania hodnote sporu a o tom, ako v pracovnoprávnych sporoch zabráneniu kontumačným rozsudkom. Takisto by sa malo dôkazné bremeno presunúť viac na stranu zamestnávateľov a upraviť miestna príslušnosť či obligatórne prejednávanie.

Inšpiráciu môže slovenská úprava hľadať v rakúskom či nemeckom pracovnoprávnom systéme, hovorí Pagáč. Podľa neho sú však úvahy rekodifikačnej komisie v otázke vytvorenia samostatných pracovných súdov alebo senátov limitované dostupnými finančnými zdrojmi a v legislatívnom procese asi narazia na odpor.

Pripustil ale, že sa vedie diskusia o prísediacich zástupcov sporiacich sa strán (zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov), takzvaných laických sudcoch. Zatiaľ však nepanuje v tejto otázke konsenzus.

Juraj Toman z Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny hovorí, že skôr ako pracovnoprávne súdy má zmysel zamýšľať sa nad osobitnými senátmi a oživiť myšlienku laického prvku na prvom stupni, prítomnú už v úprave ČSR z 30. rokov 20 . storočia.

Zároveň otvoril otázku, nakoľko by bola Konfederácia odborových zväzov, ako prirodzený  zástupca zamestnávateľov, pripravená dodať dostatok laických sudcov.

Táto možnosť už bola predmetom úvah v minulosti, pripomína Zdena Dvoranová z Energeticko-chemického odborového zväzu. Ide podľa nej o otázku prípravy ľudí na túto činnosť, ktorá by sa mala viesť paralelne s procesom zmeny legislatívy a vyžaduje si celospoločenskú prípravu.

„Nakoľko dnes spoločnosť prispieva na sociálne partnerstvo? Moja odpoveď je, že nijak“, hovorí Dvoranová, pričom dodáva, že zodpovednosť v takomto prípade nemožno prenášať iba na odbory, financované výlučne z príspevkov členov.

Nízky počet pracovno-právnych sporov, ktorý sa vedie pred slovenskými súdmi podľa nej nehovorí o tom, že trh práce je u nás bezproblémový. Upozorňuje, že na trhu práce sú už dnes obrovské anomálie (falošní živnostníci, príliš veľa dohodárov), ktorých dôsledky môžeme pocítiť všetci. Hlas zamenstnávateľov, ktorí sa stále sťažujú na podnikateľské prostredie a administratívnu záťaž, je stále počuť viac ako hlas zamestnancov. „Môžeme mať výborný zákonník práce, ale ak nebude vymožiteľný na súde, bude nanič“, tvrdí Dvoranová.

Špeciálny prístup si pracovnoprávne spory vyžadujú preto, zdôrazňuje, že predmet sporu je často pre zamestnancov existenčnou otázkou. KOZ preto podporuje senáty so zastúpením laického prvku.

Predseda Okresného súdu Bratislava V, Dušan Srogončík, uznáva, že zámerom legislatívcov bolo, aby sa pracovnoprávny sporom venoval užší okruh sudcov, aby sa mohli špecializovať, to však ide ťažko na menších súdoch, kde sú napríklad piati sudcovia.

Legislatívnu zmenu procesnej stránky by privítal, dodáva ale, že najprv by mali mať sudcovia na riešenie „primeraný počet vecí“, aby mohli rozhodovať dostatočne rýchlo. Rýchlosť konania je totiž dôležitá pre obe strany sporu. Význam procesných ustanovení vidí v tom, aby sa v prípravnej fáze pri sociálne slabších nemuselo bazírovať na formálnej stránke, aj keď už v samotnom procese platí rovnosť práv oboch strán sporu.

Za prvých 8 mesiacov tohto roka sa len v Bratislave rieši 321 pracovnoprávnych sporov. Dnes už agende nedominuje náhrada škody, ako v minulosti, ale skôr platnosť ukončenia pracovného pomeru. Myslí si, že zákon by mal pri otázke mzdových nárokov oslobodiť zamestnancov od povinnosti platiť súdne poplatky. Dnešné udeľovanie výnimiek zo zákona je pre sťažovateľa administratívne náročné. V praxi sú tiež veľkým problémom firmy, ktoré už existujú iba na papieri, ale reálne už v čase ukončenia sporu nie je možné od nich nič vysúdiť.

Počet pracovnoprávnych sporov klesá, čo sudca pripisuje odstrašujúcim poplatkom, dĺžke konaní a v neposlednom rade aj neznalosti zákona.

Vedúci právneho oddelenia rakúskych odborov Pro-Ge Robert Hauser pôsobí ako laický sudca na pracovných súdoch, ktoré majú v rakúsku tradíciu a existujú na troch úrovniach. Ich existenciu upravuje zákon o pracovných a sociálnych súdoch z roku 1985. Pojednávania na týchto súdoch sú verejné. Na súde prvej inštancie v senáte zasadá jeden profesionálny sudca a dvaja laickí, v druhej a tretej inštancii sú to traja profesionálni a dvaja laickí sudcovia.

„Úlohou laického prvku je vniesť do konania realitu pracovno-právnych vzťahov, môžu sudcovi radiť v praktických otázkach. V istom zmysle sú zástupcovia verejnosti“, vysvetľuje Hauser. Ide o čestné funkcie, prísediacim sudcom neprislúcha plat, len náhrada výdavkov. Volí ich valné zhromaždenie Komôr zamestnancov alebo Valné zhromaždenie Spolkovej komory pracujúcich na obdobie 5 rokov.

Profesionálni sudcovia majú k dispozícii zoznamy laických sudcov podľa pracovných odborov, z ktorých si môžu vyberať prísediacich.

Na prvej inštancii nemusí v Rakúsku zamestnanca pred súdom zastupovať právnik. V takom prípade má aj v druhom štádiu súdneho sporu možnosť predkladať odvolaciemu súdu nové skutočnosti. Sudca je povinný sprevádzať odbornými radami a usmerneniami zamestnanca celým procesom.

V prípade napadnutia platnosti výpovede nemusí zamestnanec platiť trovy konania. Navyše, každý kto je členom odborov aspoň 6 mesiacov má nárok na preplatenie súdnych trovov odbormi, a to aj v prípade, že spor prehrá. 

V Rakúsku sa nemôže stať, že firma medzičasom prestane existovať a žalujúci sa napríklad nedomôže vyplatenia mzdy. Tieto nároky sa uspokojujú z insolvenčného fondu, ktorý rieši nároky v prípade firiem v konkurzoch. Povinne do neho prispievajú financujú zamestnávatelia. „Funkčné súdnictvo v pracovnoprávnej oblasti vedia k menej konfliktom a k lepšiemu sociálnemu zmieru“, hovorí Hauser.

S pracovnoprávnymi spormi úzko súvisí aj otázka oznamovanie nekalých praktík na pracovisku zo strany zamestnancov, vysvetľuje právnik Pavel Nechala, ktorý spolupracuje s mimovládnou organizáciou Transparency International. Prax podľa neho ukázala, že podvody v súkromnom sektore najlepšie odhaľuje cez „chránené oznamovanie“ alebo „whistleblowing“ a to aj v porovnaní s kontrolami alebo auditmi. Ochota poukazovať na pochybenia ako sú korupcia, zneužívanie právomocí pre materiálny zisk, nedodržiavanie zdravotných predpisov, neprofesionálne správanie je v spoločnosti extrémne nízka. Sankcia, ktorú predpokladá zákon pri neohlásení trestných činov, podľa neho nefunguje.

Súdy na Slovensku podľa neho nevedia ani správne reagovať ak je výsledkom chráneného oznamovania skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Firmy sa často snažia zamestnanca zastrašiť povinnosťou mlčanlivosti, no podľa Nechalu je práve v záujme firiem vytvárať kultúru všímavosti medzi zamestnancami a mať vnútorné postupy pre svojich zamestnancov, ako postupovať, v prípade, že je svedkom pochybenia vo firme. Existencia pracovných súdov by mohla podľa Nechalu na Slovensku urýchliť implementáciu legislatívy ohľadne chráneného oznamovania.

Riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Silvia Porubänová zdôrazňuje, že pre časté konštatovanie, že „Slováci“ a-priori súdom nedôverujú a boja sa riešiť veci súdnou cestou a ďalších už zvnútornených tvrdení, neexistujú relevantné výskumy medzi ľuďmi, ktorí túto životnú skúsenosť reálne majú.

Výpovedný je podľa nej počet pracovnoprávnych sporov v porovnaní s rodinnou agendou, ktorej je na súdoch nepomerne viac. Takisto ju prekvapuje extrémne nízke číslo sporov v oblasti práv duševného vlastníctva.

Sporov, ktoré súvisia s kvalitou medziľudských vzťahov a s ľudskou dôstojnosťou ako takou je tiež mizivý počet. Do budúcna by Slovensko podľa Porubänovej potrebovalo synergický efekt medzi dobrou legislatívou, súdnou praxou a kontrolou nasledovanou sankciami.

Advokát Andrej Poruban konštatuje, že slovenská úprava, kedy pracovnoprávne spory riešia všeobecné súdy je spolu s bulharskou, rumunskou, gréckou a holandskou skôr výnimkou. Väčšina západnej Európy pozná špeciálne pracovné súdy alebo aspoň senáty. Sudcovia, ktorí sa v tejto oblasti nešpecializujú nestíhajú podľa neho reagovať na vývoj sveta práca.

Koordinátor projektu „Kultúra sveta práce, Marek Švec zdôrazňuje, že pracovným vzťahom nevládnu rovnaké princípy ako vo zvyšku súkromného práva. „Ak niečo kupujem ako bežný spotrebiteľa môžem pokojne povedať nie, ak žijem v krajine s 400 tisícovou nezamestnanosťou, ťažko povedať nie zamestnávateľovi.“

Pozadie

V rámci projektu "Kultúra sveta práce" slovenského zastúpenia Nadácie Friedricha Eberta sa v Bratislave 2. 10. konala ďalšia z odborných konferencií, tentokrát pod názvom "Pracovné súdy".

Video z konferencie bude onedlho dostupné na Youtube kanáli zastúpenia FES na Slovensku. 
REKLAMA

REKLAMA