Ženy v priemere pracujú o 5 týždňov v roku viac ako muži

Starostlivosť o domácnosť a deti stále ostáva najmä na pleciach žien a prispieva k sociálnym nerovnostiam.

shutterstock_330210008
Zdroj: Ženy pracujú viac/ Shutterstock

Výskumníci Inštitútu zámorského rozvoja (ODI) zverejnili na Medzinárodný deň žien novú štúdiu, v ktorej poukázali na fakt, že ženy stále trávia viac času vykonávaním neplatenej práce ako muži. Týka sa to najmä starostlivosti o deti a domácnosť.

„Naprieč 66 krajinami sveta, ktoré predstavujú až 2/3 svetovej populácie, trávia ženy 3,3 krát viac času ako muži v neplatenej práci,“ hovorí štúdia, ktorú vypracoval tím Emmy Samman, Elizabeth Presler-Marshall ans Nocoly Jones.

V Iraku sa ženy venujú domácim prácam a naplatenej starostlivosti o blízkych v priemere o 10,5 týždňa v roku viac ako muži. V prípade Švédska, ktoré je považované za rodovo najvyváženejšiu krajinu, je rozdiel medzi ženami a mužmi stále 1,7 týždňa v neprospech žien.

Skutočnosť, že ženy trávia viac času v neplatenej práci sa často odráža aj na ich zamestnaní, čo prispieva sociálnej nerovnosti. „Ak zrátame platenú a neplatenú prácu, ostáva nesporným faktom, že ženy pracujú v priemere o 5 týždňov v roku viac ako muži,“ tvrdí správa, v ktorej autori porovnávali svoje výsledky s dátami zozbieranými Organizáciou spojených národov (OSN).

Nedostatočná podpora matiek

Správa s názvom Ženské práce: Matky, deti a globálna kríza starostlivosti o deti upozornila, že pracujúcim matkám, ktoré sa navyše musia na plný úväzok venovať rovnako aj starostlivosti o deti, často klesá kvalita života a úroveň blahobytu. Rovnako to zasahuje aj ich deti.

Aspoň 35,5 milióna detí do 5 rokov trávi minimálne 1 hodinu denne samé alebo pod dohľadom iného maloletého do veku 10 rokov, tvrdí štúdia. Tento stav ale „nie je odrazom lásky ich rodičov,“ upozorňujú výskumníčky, ale skôr nedostatočného podporného systému pre pracujúce matky a to najmä v rozvojových krajinách sveta.

„Často predpokladáme, že nedostatok času je len problémom žien pracujúcich vo formálnom zamestnaní. Politici často zabúdajú, že drvivá väčšina žien v rozvojových krajinách pracuje v rámci neformálneho trhu (129 miliónov celosvetovo) a zároveň sa starajú o svoje deti,“ píšu autori správy.

Niektorým krajinám sa v tomto ohľade darí. Správa uvádza príklad Vietnamu, ako krajiny so strednými príjmami, ktorá schválila celý rad politík s pozitívnym dopadom na pracujúce matky. Medzi opatrenia patrí minimálne polročná materská dovolenka s plným platom, platená otcovská dovolenka či zabezpečenie materských a predpôrodných kurzov.

Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat sa dostala oj do Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorú vlani prijalo OSN. V rámci piateho cieľa svetové spoločenstvo volá po uznávaní neplatenej starostlivosti a domácich prác a lepšom prerozdelení povinností v rámci domácnosti.

Aj EÚ má za ušami 

EÚ je postavená na princípe rodovej rovnosti, ktorý zakladatelia vložili už do Rímskej zmluvy z roku 1957. Smernica o rovnakej odmene za rovnakú prácu v roku 1975 v spoločenstve zakázala diskrimináciu na základe pohlavia.

Hoci únia sa k princípom hrdo hlási, viaceré iniciatívy na podporu participácie žien v spoločnosti v posledných desaťročiach skôr zlyhali.

Pred troma rokmi navrhla vtedajšia eurokomisárka pre spravodlivosť a základné práva, Vivian Reding, právnu úpravu, ktorá by prostredníctvom kvót zabezpečila vyšší počet žien v manažmente verejných firiem. Legislatíva však ostala zablokovaná v Rade členských štátov.

Ďalšou kontroverznou legislatívou, ktorú Európske inštitúcie reformujú už od roku 2008 je smernica o materskej dovolenke. Komisia ju minulý rok stiahla z programu, pretože členské štáty sa nedokázali dohodnúť na minimálnych, celoeurópskych štandardoch ochrany pre budúce matky.

REKLAMA

REKLAMA