TTIP: Kto stratí a kto získa?

O obchodnej a investičnej dohode medzi EÚ a USA (TTIP) tento týžden diskutovali s Brigitou Schmögnerovou Judita Vanková, Ľuboš Blaha, Eduard Chmelár a Slavomír Manga.

TTIP
Zdroj: truthabouttrade.org

Európske združenie odborových zväzov EUTC, podľa Slavomíra Mangu, podpredsedu Konfederácie odborových zväzov SR, obchodnú dohodu známu pod stratkou TTIP apriori nezatracuje. Má k nej ale vážne výhrady. Kritizuje mieru otvorenosti jej prípravy a svoju prípadnú podporu podmieňuje garanciami konkrétnych sociálnych, či environmentálnych štandardov.

Obavy odborárom spôsobuje najmä fakt, že USA sa pridali len k dvom z 8 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Zároveň majú odbory pocit, že v procese prípravy začiatku rokovaní s americkou stranou Európska komisia viac konzultovala s podnikateľskou sférou, na úkor ostatných sociálnych partnerov.

Riaditeľka odboru zahraničnoobchodnej politiky na Ministerstve hospodárstva SR, Judita Vanková, zdôrazňuje strategický význam dohody vzhľadom na rozsah ekonomík aj fakt, že členské štáty sú v priebehu rokovaní informované a majú priestor si presadzovať svoje priority. K negociačným dokumentom majú zo Slovenska prístup ľudia s previerkou Národného bezpečnostného úradu.

Predseda výboru NRSR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) oceňuje, že po tlaku aj zo strany národných parlamentov viacerých členských štátov EÚ bude Komisia klasifikovať zmluvu TTIP ako zmluvu zmiešanú, čo bude mať za následok, že si bude v konečnom štádiu vyžadovať schválenie aj národných legislatívnych zboroch. Osobne dúfa, že ju niektorá z krajín v tomto procese odmietne.

Blaha priznáva, že na Slovensku neexistuje politické vlastníctvo tejto témy. Zaoberajú sa ňou len jednotlivci, v Národnej rade SR okrem ešte dvaja poslanci Jozef Viskupič za OĽaNO a jeho stranícky kolega Miroslav Číž. „Veľa poslancov nemá potuchy, o čom to je", hovorí. 

Na margo argumentu o tom, že Komisia členské štáty a sprostredkovane aj národne parlamenty informuje o priebehu rokovaní hovorí, že „my nemáme byť informovaní, my to máme tvoriť.“ V odpore voči TTIP je podľa neho potrebné hľadať „mainstreamových partnerov, lebo s komunistami a zelenými to nevyhráme“.

Podľa Eduarda Chmelára, politológa, rektora Akadémie médií, majú intelektuálne najprepracovanejšiu argumentáciu proti TTIP práve európski Zelení. Sám sa domnieva, že TTIP vo svojich dôsledkoch ohrozuje európsky projekt, pretože občanom „berie všetko, čo sme im sľubovali, že im EÚ prinesie  – riešenie demokratického deficitu a brzdu korporátnych mechanizmov.“  

Vanková hovorí, že vládni predstavitelia myšlienku dohody podporujú najmä s ohľadom na štruktúru slovenskej ekonomiky, založenej do veľkej miery na automobilovom a strojárskom priemysle, kde sa očakáva pod vplyvom dohody tvorba nových pracovných miest. Dohoda bude podľa nej najmä o netarifných prekážkach obchodu. Ako príklad uvádza automobilový sektor, kde vzájomný obchod brzdia napríklad rozdielne normy na súčiastky, ktoré je možné harmonizovať.

Členské štáty podľa nej jasne deklarovali, že nepripustia, aby znenie dohody zakladalo možnosť sociálneho dumping.

Moderátorka podujatia Brigita Schmögnerová pripomína, že sú oblasti, napríklad regulácia finančného sektora, kde USA pod vplyvom hypotekárnej a finančnej krízy zašli ešte ďalej ako EÚ.

Najväčšie obavy sa ale stále koncentrujú do otázky tzv. ISDS – spôsobu riešenia sporov medzi investormi a štátmi prostredníctvom medzinárodnej investičnej arbitráže.

Ľuboš Blaha, Eduard Chmelár aj Slavomír Manga zdieľajú obavu, že ISDS priamo alebo nepriamo obmedzí regulačné možnosti národných štátov alebo EÚ. Súhlasia síce, že aktuálna zmluva o ochrane investícií, ktorá je do roku 1991 v platnosti medzi USA a Slovenskom je ešte nevýhodnejšia, prihovárajú sa za jej odstránenie bez toho, aby tento systém nahradila ISDS v rámci TTIP.

Pozadie

Diskusiu s názvom "TTIP: Kto stratí a kto získa?" zorganizovali v Bratislave 3.11. Progresívne fórum a Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie na Slovensku. 
REKLAMA

REKLAMA