Čierna Hora začína prístupové rokovania

Zástupcovia členských krajín EÚ schválili otvorenie prístupových rokovaní s Čiernou Horou. Oficiálne sa tak stane v piatok počas summitu lídrov Únie.

Komisár Füle & prezident Vujanovič, Zdroj: EK
http://euractiv.sk

Od budúceho roku sa Európska únia rozrastie o Chorvátsko. Taktiež Island napreduje v rokovaniach rýchlym tempom. Na dobrej ceste k členstvu v EÚ je po utorku 26. júna aj Čierna Hora.

V októbri 2011 Európska komisia uviedla, že krajina ako jediná spomedzi kandidátov splnila požiadavky a odporučili začatie prístupových rokovaní. (EurActiv, 14.10.2011)

Úspešná cesta celými rokovaniami od ich začatia po uzavretie trvá v priemere osem rokov a je nepravdepodobné, že Čierna Hore do Únie vstúpi ešte v tomto desaťročí. Bývalá juhoslovanská republika požiadala o vstup do EÚ v roku 2008, od polovice decembra 2010 má štatút kandidátskej krajiny.

Európski diplomati, ktorí sa v Luxemburgu zišli na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, vo svojom stanovisku uviedli, že Čierna Hora dosiahla dostatočný stupeň pokroku v kritériách pre členstvo v Únii. Zároveň ale varovali, že krajina je pod prísnym drobnohľadom, najmä pokiaľ ide o oblasť súdnictva a schopnosť bojovať s organizovaným zločinom.

Radosť v Podgorici

Tieto problémy boli tiež dôvodom, prečo sa tri krajiny – Švédsko, Francúzsko a Holandsko – zdráhali prístupové rokovania otvoriť.  

Švédsky minister zahraničia Carl Bildt pred rokovaniami uviedol, že jeho krajina má stále veľké obavy z úrovne organizovaného zločinu a korupcie v Čiernej Hore. Médiá prítomné v Luxemburgu citovali aj jeho slová o tom, že väčšina drogových sietí v Európe začína na Balkáne a Podgorica nebude schopná dostatočne pokročiť smerom k plnému členstvu ak neprijme protiopatrenia.

Na správu reagovali včera dlhotrvajúcim potleskom poslanci čiernohorského parlamentu. Rokovanie zákonodarného zboru predtým predseda parlamentu Ranko Krivokapič prerušil, aby mohol kolegom oznámiť radostnú informáciu.

Čiernohorský prezident Filip Vujanovič už skôr naznačil, že v prípade otvorenia prístupových rokovaní s Bruselom sa parlamentné voľby uskutočnia namiesto marca 2013 už na jeseň tohto roku. Miestne médiá v tejto súvislosti označujú 23. september za pravdepodobný termín volieb.

Začne sa s najťažšími kapitolami

„Oceňujem rozhodnutie európskych ministrov o otvorení prístupových rokovaní, ku ktorému by malo dôjsť v piatok," zareagoval okamžite komisár EÚ pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle na sociálnej sieti Twitter.

Ministri zahraničných vecí tiež požiadali Komisiu, aby „vzala do úvahy skúsenosti“ získané z predchádzajúcich rokovaní a na rozdiel od minulosti najprv otvorila kapitoly týkajúce sa súdnictva, základných ľudských práv, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Tie sa väčšinou odsúvali do neskorších fáz rokovaní.

„Otvorenie náročných rokovaní o vstupe do EÚ je zaslúženým výsledkom práce vlády, uskutočnených reforiem, odhodlania a dôvery občanov Čiernej Hory a jej vedenia v politiku rozširovania Európskej únie,“ uviedlo slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

„Úspech Čiernej Hory, ku ktorému aj Slovensko prispelo svojimi diplomatickými aktivitami a pomocou pri transformácii krajiny a príprave na rokovania s EÚ, bude aj jasný signál ďalším krajinám regiónu západného Balkánu, že ich európska perspektíva je reálna a že transformačný a integračný proces prináša výsledky,“ píše sa vo vyhlásení MZV.

Pozície

Eduard Kukan (EĽS/SDKÚ-DS), poslanec Európskeho parlamentu a predseda Delegácie pre juhovýchodnú Európu, privítal rozhodnutie Rady Európskej únie o začatí prístupových rokovaní s Čiernou Horou.

Pri tejto príležitosti Eduard Kukan povedal: „Som rád, že Európska únia dodržala svoje záväzky a že dnešným rozhodnutím Rady sa začnú prístupové rokovania s Čiernou Horou dňa 29. júna 2012. Je to dobrá správa  nielen pre Čiernu Horu, ale zároveň aj povzbudzujúci signál pre ostatné krajiny regiónu. Dúfam, že Čierna Hora bude napredovať v reformách a že prístupové rokovania budú prebiehať hladko.“

V rozhovore pre TASR tiež upozornil, že vďaka novému prístupu EK sa ako prvé budú otvárať „najťažšie“ kapitoly 23 a 24, týkajúce sa korupcie a zločinnosti. „To znamená, že hneď sa začnú riešiť tie najdôležitejšie otázky. Nemáme teda dôvody ťahať Čiernohorcov za nos,“ uviedol slovenský europoslanec.

Rakúska europoslankyňa Ulrike Lunacek (Zelení/EFA), ktorá je tieňovou spravodajkyňou pre Čiernu Horu uviedla: „Korupcia je široko rozšírená, s hlbokým zapojením politickej elity a tiež zahraničných investorov. Hlavným problémom s Čiernou Horou je to, že hoci sa veľa zákonov prijíma v súlade s acquis EÚ, sú slabo implementované.“

Poukázala aj na problémy s výstavbou veľkých vodných elektrární, ktoré by mali podľa nej miestne úrady znovu prehodnotiť. „Čierna Hora musí vážne pristupovať k environmentálnej politiky, v súlade so svojou ústavou, ktorá hovorí, že Čierna Hora je ekologický štát,“ poznamenala.

„Musíme dodržať to, čo sme vždy hovorili, ako aj to, že tí, ktorí si to zaslúžia, by mali napredovať v rámci prístupového procesu,“ povedal na adresu Čiernej Hory nemecký minister pre európske záležitosti Michael Link.

(EurActiv/TASR)

REKLAMA

REKLAMA