Ekonomickú budúcnosť Bosny ohrozuje minulosť

Pozorovatelia nepredpokladajú, že sa po voľbách v krajine situácia v etnicky rozdelenej krajine výraznejšie zlepší.

Mostar
http://euractiv.sk

Bosnianskych Srbov, moslimov a Chorvátov viac ako spomienky na vojny a etnické čistky brzdí toxická kombinácia de facto rezdelenia krajiny a správania sa politikov, ktoré spôsobujú, že hospodárstvo štátu stagnuje.

„Aký druh investícií môžeme očakávať, ak naši politickí lídri vysielajú do sveta aj medzi sebou veľmi zlé signály?“ pýta sa Svetlana Cenic, ekonómka a bývalá ministerka financií Republiky srbskej.

Na celom Balkáne je v horšej situácii už len Kosovo, ktoré polovica medzinárodného spoločenstva neuznáva a je závislé na zahraničnej pomoci.

Globálna finančná kríza len prehĺbila ekonomickú stagnáciu, ktorú mnohí pripisujú nechopnosti komunít žijúcich v Bosne zreformovať nefunkčný systém inštitúcií zakotvený v Daytonskej mierovej dohode z 90. rokov.

Oficiálne je v Bosne nezamestnanej 42 % produktívnej populácie. Ak sa berie do úvahy neformálna šedá ekonomika, nezamestnanosť sa odhaduje na 25 %. V krajine na papieri existuje jednotný trh a slobodný pohyb tovarov, reálne ale musia podnikatelia často uplácať alebo poslúchať politikov, aby mohli svoj biznis udržiavať v chode, hovorí Cenicova pre Reuters.

„Zahraničné firmy (…) musia bojovať, aby dostali početné povolenia a garancie, že ich nikto nebude obťažovať a že ich nebudú vydierať.“

V Republike srbskej drží  tamojší líder Milorad Dodik nad ekonomickou aktivitou tvrdú ruku, v moslimsko-chorvátskej federácii je však situácia neprehľadnejšia, pretože je potrebné sa prebojovať cez niekoľko vrstiev administratívy.

„Vnímanie tejto krajiny je stále veľmi zlé a seriózni investori nemajú chuť nič riskovať“, hovorí bývalý minister zahraničia Mladen Ivanič pre Reuters. „Hlavným problémom je politický sytém, nie hospodársky systém.“

Pre prežitie miestných súkromných firiem je kľúčové, aby boli blízke vláde v oboch entitách Bosny a Hercegoviny a tým si zaistili podiel na verejených zákazkách.

Vnútorný trh Bosny a Hercegoviny s 3,8 milióna obyvateľmi a 4600 dolárov HDP na hlavu nie je pre investície príliš atraktívny. Prístup na väčšie susediace trhy ako je chorvátsky a srbský je síce pre Bosnu životne dôležitý, no existuje tu príliš veľa reálnych prekážok.

Obchodné fórum, ktoré sa minulý týždeň konalo v bosnianskom meste Mostar ilustrovalo, ako politika stále torpéduje hospodárstvo. Spoluprácu medzi dvoma bývalými juhoslovanskými republikami prišiel na podujatie podporiť srbský prezident Boris Tadič. Stal sa však svedkom politickej prednášky premiéra moslimskej časti Bosny a Hercegoviny Harisa Silajdžiča, ktorý varoval, že „problémy minulosti nesmú byť zametené pod koberec“. Na podujatie prišlo len veľmi málo firiem a podnikateľov z bosniansko-srbskej časti.

Hlavný potenciál pre investície v hornatej krajine, ktorú stále monitorujú európske peacekeepingové sily, spočíva v energetike a infraštruktúre. Politické antagonizmy a obohacovanie sa brzdia naštartovanie veľkých projektov.

Bosniansko-srbská vlády vybrala v roku 2006 rakúsky stavbársky gigant Strabag pre konštrukciu cesty z Banja Luky do mesta Doboj v hodnote troch miliárd eur. Spoločnosť sa však dostala do finančných problémov a na tender nebola žiadna konkurenčná ponuka. Európska banka pre obnovu a rozvoj sa odmietla na projekte podieľať, stavbárske práce sa ešte ani len nezačali.

Investície do energetiky brzdí fakt, že Bosna nemá funkčnú národnú elektrickú prenosnú sieť napriek opakovaným prísľubom, že politické prekážky jej dobudovania sa odstránia.

Premiéri oboch entít sa v novembri minulého roku dohodli, že umožnia spsločnosti Elektroprenos normálne operovať, no zatiaľ sa toho veľa neudialo. Spor možno ohrozí aj potenciálne lukratívnu dohodu v oblasti energetiky s Talianskom a Čiernou Horou.

Taliansko aj Rusko dvoria bosnianskym Srbom

Taliansky premiér Silvio Berlusconi nedávno presviedčal Milorada Dodika o výhodnosti spoločných energetických projektov vrátane účasti Republiky srbskej na projekte ruského plynovodu Južná vetva, ktorý súťaží s Nabuccom podporovaným EÚ.

Ďalšou brzdou hospodárskeho rastu je vlastníctvo pôdy. Zatiaľ čo ostatné bývalé juhoslovanské republiky zreformovali svoje zákony, Bosna stále zápasí so systémom, kde štát vlastní pôdu a frimy len platia za právo na nej stavať a využívať ju.

To samozrejme dáva politikom veľkú mieru kontroly a častokrát to znamaná prejsť niekoľkými úrovňami uplácania kým podnikateľ získa právo stavať alebo rozbehnúť firmu. Okrem toho absencia slobodného vlastníctva obmedzuje výšku úverov, ktoré si firmy môžu požičať, tvrdí nemenovaný zástupca medzinárodných štruktúr v Sarajeve.

To ako politika stále formuje ekonomiku je vidno aj na tom, že 400 štátnych podnikov (len v moslimsko-chorvátskej federácii) vedie manažment plne zložený z politických nominantov.

Hoci sú bežní obyvatelia so zlou hospodárskou situáciou nespokojní, nacionalistickým politikom sa stále darí rozdúchavať obavy založené na strachu z ostatných etník.

EurActiv/Reuters

Ďalšie kroky:

Október 2010 – V Bosne  a Hercegovine sa konajú všeobecné voľbyň

REKLAMA

REKLAMA