Na Balkáne bude mini-Schengen

Čierna Hora, Kosovo, Albánsko a Macedónsko sa dohodli na spoločnej zóne voľného pohybu. Balkánske krajiny chcú dať týmto krokom najavo svoju pripravenosť k ďalšej európskej integrácii.

hraničný prechod niekde
Zdroj: http://www.flickr.com/photos/irek-irl/2885460580/

Albánsko a Kosovo sa na spoločnom projekte dohodli už tento rok v januári. Vtedy sa zaviazali, že podpíšu zmluvu o zrušení kontrol na spoločnej hrniaci a vytvoria v oblasti „malý Schengen“. „K tomuto mini-Schengenu juhovýchodnej Európy by sa mohla pripojiť aj Čierna HoraMacedónsko“, vyhlásil už na začiatku budúceho roka kosovský prezident Fatmir Sejdiu.

Po sobotnom regionálnom summite, ktorý sa konal blízko kosovskej Prištiny sa Čierna Hora a Macedónskom k malému schengenskému systému skutočne pridali. Bezvízový styk a zrušenie hraničných kontrol má byť „dôkazom o spôsobilosti pre hlbšiu integráciu do EÚ“, povedal Sejdiu.  

Krok má byť zároveň symbolickým odkazom pre EÚ. „Odkazujeme tým Únii, že občania týchto štyroch krajín by radi okúsili výhody voľného pohybu aj vo vzťahu ku krajinám únijného Schengenu“, vysvetlil čiernohorský prezidnet Filip Vujanović. Zóna voľného pohybu a koordinácie kontrol na hraniciach s tretími krajinami môže regiónu naviac pomôcť v boji s organizovaným zločinom, ktorý ho trápi.

„Dohoda pomôže občanom slobodne cestovať a zjednoduší administratívne procedúry“, povedal albánsky prezident Bamir Topi o chystanom rušení hraničných kontrol. Podľa predstaviteľov Albánska a Kosova má byť dohoda príkladom liberalizácie pohybu pre ďalšie štáty regiónu. Macedónsky prezident George Ivanov si situáciu na Balkáne pochvaľoval: „Je to obrovský pokrok v porovnaní so stavom, ktorý tu panoval len pred desaťročím.

V decembri 27-čka zrušila vízovú povinnosť pre niektoré krajiny západného Balkánu – pre Srbsko, Macedónsko a Čiernu Horu. Občania týchto troch krajín môžu do Schengenského priestoru vycestovať počas jedného polroka na obdobie až 90 dní.

Od kedy bol zavedený tento režim, niektoré európske krajiny, predovšetkým Belgicko a Švédsko zaznamenali prudký nárast žiadostí o azyl, ktoré podávajú najčastejšie etnickí Albánci z juhosrbskej oblasti Preševo a z okolia mesta Kumanovo na severe Macedónska. Kosovo ani Albánsko zatiaľ podľa EÚ nsplnili všetky požiadavky, aby mohol byť zavedený bezvízový styk. Prezidenti Kosova a Albánska sa po summite vyjadrili, že dúfajú v skorú zmenu situácie.

Všetky štyri krajiny majú v pláne naďalej zlepšovať svoje bilaterálne vzťahy a prehlbovať regionálnu spoluprácu. „Skopje a Priština už podpísali sedem bilaterálnych zmlúv, ďalších päť čoskoro príde“, povedal mecedónsky prezident Ivanov. Srbsko sa sobotného summitu štyroch balkánskych krajín (už tretieho v poradí) nezúčastnilo.

Správa o chystanom rušení kontrol na kosovsko-albánskej hranici prichádza v čase zvýšeného napätia v kosovskej Mitrovici – meste, ktoré je pre stabilitu Kosova kľúčové. Mitrovica je rozdelená na albánsku a srbskú časť.

Dvojmiliónové Kosovo, ktoré vyhlásilo svoju samostatnosť vo februári 2008, obývajú najmä etnickí Albánci. Srbov, ktorí samostatné Kosovo neuznávajú, žije na území bývalej srbskej provincie zhruba 100 tisíc a to prevažne v poslednom „zmiešanom“ meste Mitrovica.

Kosovo zatiaľ uznalo 69 krajín. Z členských štátov EÚ to zatiaľ neurobilo Španielsko, Slovensko, Rumunsko, CyprusGrécko.

REKLAMA

REKLAMA