Srbský prezident si uctil obete Srebrenice

Boris Tadić sa včera zúčastnil ceremónie pri príležitosti 15. výročia srebrenickej masakry.

srebrenica
Telá obetí zo Srebrenice

V bosnianskej Srebrenici sa Tadićovi dostalo ľadového privítania. Bosnianski moslimovia ho vypískali, padali dokonca nadávky ako „opica“ a „vrah“, informoval kanál Euronews.

Dav pri pamätnom centre v Potočari naopak privítal entuziasticky tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana.

Ľútosť nad udalosťami z pred 15 rokov vyjadril srbský prezident uložením venca pri pamätníku, ktorého stuha niesla nápis „Nevinným obetiam, od srbského prezidenta Borisa Tadića“.

„Po zatknutí generála Mladića budem vedieť, že tá časť mojej práce je dokončená. Potrebujeme to pre našu budúcnosť, pre budovanie dôvery, a pre nasledujúce generácie“, povedal srbský prezident.

V marci prijal srbský parlament uznesenie, v ktorom sa ospravedlňuje za udalosti v Srebrenici. Toto uznesenie vo svojom príhovore označil turecký premiér za „skutočne historické rozhodnutie pre spoločnú a mierovú budúcnosť“ na Balkáne.

„Tadićova prítomnosť je historickým krokom pre našu osvietenú budúcnosť, je historickým krokom pre svet, v ktorom chceme budovať mier. Verím, že Srebrenica ako miesto, kde sa stratila hodnota ľudskosti, bude tiež miestom, kde sa česť ľudstva znovu objaví“, dodal Erdogan.

Erdogan hovoril aj o neschopnosti OSN a holandských mierotvorcov zabrániť masakre, ktorá sa odohrala v „bezpečnej zóne“ chránenej medzinárodným spoločenstvom.

Medzi návštevníkmi spomienkovej akcie boli aj belgický premiér Yves Leterme, francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner, špeciálny predstaviteľ EÚ v Bosne a Hercegovine Valentin Inzko, chorvátsky prezident Ivo Josipovic a za Európsky parlament predseda delegácie EP pre krajiny  juhovýchodnej Európy, slovenský europoslanec Eduard Kukan.

Prítomný bol prezident bosnianskych moslimov Haris Silajdžič. Premiér Republiky Srbskej Milorad Dodik, chýbal.

Pozície

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová a eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle vydali pri príležitosti 15. Výročia tragických udalostí spoločné stanovisko, v ktorom uvádzajú:

„V tento pamätný deň, v ktorý si pripomíname 15. výročie masakry v Srebrenici, vyjadruje Európska únia úctu obetiam a sústrasť pozostalým. Otrasné zločiny sú škvrnou na hodnotách, princípoch a základných právach, na ktorých stojí Európa, ako aj na našej ľudskosti.“

„Srebrenica je dnes tichým pamätníkom niečoho, čo sa nikdy nemalo stať a už nikdy viac sa stať nesmie.“

„Pre tých, čo prežili, zostane bolesť a smútok zostane do konca ich dní. Pripomínanie prinesie prinajlepšom útechu. Priniesť zmierenie do budúcnosti je prísľub, o ktorého splnenie sa musíme snažiť pre dobro nesledujúcich generácií. Závisí to aj od schopnosti učiniť spravodlivosti zadosť. Plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu zostáva naliehavosťou a základnou požiadavkou“.

Predseda Európskeho parlamentu, Poliak Jerzy Buzek uviedol: „Zmierenie neznamená zabudnúť na minulosť – skutočné zmierenie znamená pamätanie si a zabezpečenie spravodlivosti tým, čo trpeli.  Znamená to tiež prijať zodpovednosť za také zločiny akým bola masakra v Srebrenici.“

„Úlohou svetového spoločenstva a Európskej únie predovšetkým, je podporiť bolestivý proces vyrovnávania sa s minulosťou  – toto je bolestivé aj pre medzinárodné spoločenstvo, keďže sa masakra stala pred zrakom medzinárodného spoločenstva, ktorému sa nepodarilo ochrániť nevinných.“

Slovenský europoslanec a predseda Delegácie EP pre vzťahy s juhovýchodnou Európou Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EĽS) v povedal: „Tragédia, ktorá sa stala v Srebrenici ostane mementom pre celú novodobú históriu Európy" (…) "Oceňujem, že obete tejto tragickej udalosti si prišlo uctiť mnoho lídrov z krajín regiónu, vrátane Srbska a Turecka. Vnímam to ako významný krok k uzmiereniu v regióne, krok ktorý je pre tieto krajiny veľmi dôležitý na ich ceste k Európskej integrácii“.

Pozadie

Uznesenie Bezpečnostnej Rady OSN číslo 819 a 824 vyhlásilo oblasť Srebrenice a Žepy za bezpečnú zonu, ktorá bola od apríla 1993 do júla 1995 pod priamou kontrolou a ochranou OSN.

V júli 1995 vojská OSN nedokázali zabrániť tragédii, keď ponechali srbské jednotky dokonať genocídu voči obyvateľom bosnianskych obcí Srebrenice a Žepy. Zabitých bolo vyše 8000 ľudí. Dodnes bolo z masových hrobov exhumovaných niekoľko tisícok tiel, 3749 bolo identifikovaných a pochovaných.

Európsky parlament prijal uznesenie o Srebrenici 15 januára 2009.

REKLAMA

REKLAMA