Ukrajina: posun geopolitickej polohy

Vstup do EÚ je stále strategickým politickým cieľom ukrajinskej vlády. Nechce si však zavrieť dvere pred spoluprácou s inými blokmi – Ruskom, či ázijskými krajinami.

Viktor Janukovič
Viktor Janukovič

Ukrajina si nemusí vyberať medzi „EÚ alebo Ruskom“, tvrdí Oleksij Plotnikov, člen ukrajinského parlamentu, ktorý moderoval diskusiu „Ukrajina v novej realite: geopolitické a geoekonomické línie“ na XX Hospodárskom fóre v Krynici. Ukrajinskí účastníci panela sa zhodli na tom, že s novou vládou prezidenta Viktora Janukoviča prišiel posun v geopolitickej orientácii krajiny.

Ukrajina ako most

Integrácia do Európskej únie ostáva hlavným princípom ukrajinskej zahraničnej politiky a členstvo v EÚ strategickým cieľom, zhodli sa Eduard Prutnik, predseda ukrajinskej United World International Foundation a člen ukrajinského parlamentu, podpredseda výboru pre medzinárodné vzťahy Leonid Kožara.

Vláda prezidenta Janukoviča sa už neuchádza o členstvo v NATO. Novou orientáciou je „nebloková politika“, zdôraznil Kožara. Podľa Eduarda Prutnika to okrem iného znamená, že Ukrajina podporuje otvorenú diskusiu o európskej bezpečnostnej architektúre. Je potrebné vzdať sa snov o jednostrannom bezpečnostnom prostredí, postavenom napríklad len na NATO, a prijať multidimenzionálny prístup.

Vláda prezidenta Janukoviča chce, aby Ukrajina pôsobila ako most spájajúci „globálny priestor Eurázie“, povedal Prutnik. Ukrajina preto rozvíja spoluprácu s Ruskom, ale aj ázijskými krajinami takzvanej Šanghajskej skupiny.

Má na to aj ekonomické dôvody. Hospodársky rozvoj Ukrajiny nie je možný bez spolupráce s Ruskom. Hlavný trh pre ukrajinské výrobky, technológie je na východe, podotkol ďalší panelista, bývalý poľský premiér Leszek Miller.

Leonid Kožara bol ešte otvorenejší. „Krajiny, ktoré vedú globálny hospodársky rozvoj, ktoré majú najvyšší hospodársky rast, dnes nenájdete v EÚ, ale v Ázii. Predchádzajúca vláda (prezidenta Juščenka) to ignorovala.“

Členstvo v EÚ

Členstvo v EÚ je dlhodobým cieľom ktorého výsledok je stále neistý, pričom dôvodom je neochota EÚ, myslí si bývalý poľský premiér. Po Oranžovej revolúcii zazneli rôzne sľuby, boli no stáli na želaniach, nie faktoch. Súčasná ukrajinská vláda je podľa Millera realistickejšia.

Bývalý nemecký poslanec, profesor Gert Weisskirchen však má iný názor. Plne sa postavil za členstvo Ukrajiny v EÚ, pretože je to „úplne európska krajina“. Jedinou prekážkou dnes je, že Ukrajina nespĺňa predvstupové kritériá. Oranžovú revolúciu, napriek sklamaniam, ktoré neskôr priniesla, považuje za dôkaz, že „väčšina Ukrajincov, predovšetkým mladých ľudí, chce byť skutočnými Európanmi.“ L. Miller reagoval pripomenutím, že Európanom sa možno cítiť aj bez toho, aby ste boli členmi Európskej únie.

Integrácia do Únie je strategickým záujmom, vláda sa však sústreďuje na realistické ciele. Tými sú vytvorenie spoločného trhu a bezvízový styk pre ukrajinských občanov, dodal Kožara.

Účasť na rozhodnutiach

V snahe o hlbšiu integráciu s EÚ, až po plné členstvo, ukrajinská vláda postupne implementuje časti európskeho acquis. Chcela by sa však zúčastňovať na rozhodnutiach, ktoré ju ovplyvňujú. Eduard Prutnik preto vyzval na vytvorenie výboru na vysokej úrovni, v ktorom by zástupcovia Ukrajiny a EÚ spoločne diskutovali o budúcnosti vzťahov.

Vydavateľ EurActiv.com Christophe Leclercq podčiarkol potrebu rozlišovať medzi „rozširovaním EÚ“ a „európskou integráciou“. Prišiel s návrhom, ako by sa Ukrajina mohla zapojiť do európskej integrácie, spolurozhodovať o nej, no súčasne by to nemuselo znamenať plné členstvo v Únii.

Ukrajina by sa spolu s Tureckom či Ruskom mala stať súčasťou paneurópskeho trhu, ktorý by však neznamenal len nejakú zónu voľného obchodu. Bol by novým „európskym hospodárskym spoločenstvom“ podobným tomu, ktoré stálo pri zrode EÚ. Jeho súčasťou by bol napríklad voľný pohyb pracovných síl.

O smerovaním tohto spoločenstva by rozhodovala „veľká európska desiatka“ – šesť veľkých členov EÚ (Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko, ŠpanielskoPoľsko), Ukrajina, TureckoRusko. Desiate miesto by patrilo európskym inštitúciám, čím by v rozhodovaní boli zastúpené aj záujmy ostatných členských krajín.

Pri rozhodovaní by sa využívali metódy „mäkkého riadenia“ (soft governance), podobne ako v G20. Zástupcovia „veľkej európskej desiatky“ by sa neformálne stretávali pred dôležitými summitmi na globálnej a európskej úrovni.

Partnerstvo s Poľskom

Poľsko je hlavným advokátom ukrajinského vstupu do Únie, ako aj silným podporovateľom „Oranžovej revolúcie“. Zbližovanie ukrajinskej vlády s Ruskom by však Varšava nemala brať ako „zradu“, zdôraznil Leszek Miller. Môže to byť ďalšia príležitosť na zlepšenie poľsko-ruských vzťahov. Čím sú tie lepšie, tým väčší vplyv má Poľsko na tvorbu ruskej politiky EÚ. Podľa Leonida Kožaru nemôže byť poľsko-ukrajinské partnerstvo namierené proti Rusku.

Poľsko by nemalo snívať o tom, že bude naveky mostom medzi Ukrajinou a EÚ. Ukrajinskí politici poznajú cestu do Bruselu, nemusia ísť cez Varšavu, myslí si Leszek Miller. Poľsko však môže napriek tomu ostať spojencom a podporovať ukrajinské plány.

Gert Weisskirchen si však myslí, že Kyjev by mal zachovať čo najtesnejšie vzťahy s Poľskom. Aj je skutočným cieľom integrácia do EÚ, potom Ukrajina potrebuje Poľsko, aj Švédsko, ktoré sú pripravené podporiť novú „východnú politiku“ EÚ. „Potrebujete partnera, ktorý vám lepšie rozumie. Poľsko je kľúčové“, dodal.

Výzvy pre novú vládu

Ukrajina má nového prezidenta, má novú vládu, má však aj novú politiku? Dokáže už plne využiť svoj potenciál? Pýtal sa profesor Gert Weisskirchen. Odpoveďou je „zatiaľ nie“.

Nevyužitý potenciál krajiny vidí predovšetkým v troch oblastiach: poľnohospodárstvo, mladá pracovná sila, a poloha mosta medzi rôznymi regiónmi, najmä medzi východom a západom.

Ďalšie kroky

  • 8.-11. september: XX: Hospodárske fórum, Krynica
  • 10. september: seminár siete EurActiv „Účinná komunikácia: ako komunikovať s rozhodovateľmi v EÚ“

Pozadie

V Krynici sa v stredu začalo jubilejné dvadsiate Hospodárske fórum. Už pravidelne sa v horskom kúpeľnom mestečku blízko slovensko-poľskej hranice stretávajú štátnici, zástupcova veľkých firiem, i mimovládnych organizácií a regiónov z regiónu strednej a východnej Európy, ale aj susedných krajín.

Fórum v Krynici si postupne získavalo meno prominentného hospodársko-politického stretnutia, ktorého dosah prekročil hranice regiónu. Medzi tohoročnými prominentnými hosťami sú poľský prezident Bronislav Komorowski, ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves, predseda Komisie Jose Manuel Barroso a viacero komisárov, vrátane podpredsedu EK Maroša Šefčoviča, predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, viacero ministrov, zástupcov veľkých firiem, médií a pod.

Tohoročnému fóru jednoznačne dominujú tri témy: východní susedia EÚ, energetika a vyrovnávanie sa s následkami hospodárskej krízy.

REKLAMA

REKLAMA