Vilnius – teraz alebo nikdy?

Ak nedosiahne významný pokrok na o Východnom partnerstve na vilniuskom summite, celá dynamika sa zmení, myslí si analytik SFPA Alexander Duleba.

Putin a Janukovyč, Zdroj: Kremlin.ru
http://euractiv.sk

Vedúci výskumnej a politickej sekcie Centra pre východoeurópske štúdie vo Vilniuse Laurynas Kasčiūnas hovorí, že únava z rozširovania priviedla aj európsku zahraničnú politiku smerom na východ do bludného kruhu.

Je podľa neho potrebné ukončiť diskusiu o európskosti krajín Východného partnerstva.

Budúcnosť je nevyhnutne v viacrýchlostnom Východom partnerstve. Hlavným „swing state“ je Ukrajina.  Napriek snahe o zmierlivú komunikáciu smerom k Rusku, pri cieľoch Východného partnerstva ide do veľkej miery o hru s nulovým súčtom. Po podpise a implementácii dohôd s EÚ sa ukrajinská tradičná zahraničná politika viacerých vektorov bude musieť skončiť.

Pokiaľ EÚ vníma ako výsostne hodnotovú politiku dostáva sa do pasce, ktorá Ukrajinu, čo ju tlačí viac k Rusku. Vnímať ju zase ako výsostne geopolitický nástroj stavia EÚ do priamej konkurencie s Ruskom. Rusko Ukrajine ponúka priame incentívy, no väčšina ukrajinského biznisu podporuje európsku orientáciu prezidenta Janukovyča.

Kasčiūnas hovorí, že si EÚ musí zodpovedať otázky ako: Ak by sa nevyriešil situácia s Júliou Tymošenkovou, má EÚ aj plán B? Ak neponúkneme perspektívu členstva aké majú byť ďalšie kroky po AA a DCFTA?

Podmienky na úspech

Kai Olaf Lang z nemeckého Stiftung Wissenchatf und Politik hovorí, že to, ako sa vyrieši otázky Tymošenkovej bude prelomom v  politike Východného partnerstva a bude definovať kritéria v tejto politike do budúcnosti.

Podpis AA môže byť „platbou vopred“ ak bude sprevádzaný zavedením niečoho ako je Monitorovací a verifikačný mechanizmus, ktorý EÚ po vstupe uvalila na Bulharsko a Rumunsko, resp. iný systém záruk a záchranných bŕzd pre prípad nepriaznivého vývoja.  

EÚ je geopolitický hráč a je jasné, že Rusko implementáciou cieľov Východného partnerstva niečo stratí. Na druhej strane platí, že EÚ tiež stráca, ak sa krajiny Partnerstva priklonia k ruskému integračnému projektu.

Podmienky pre úspech summitu vo Vilniuse sú podľa Langa nasledovné:

  • ak sa Ukrajine podarí formalizovať vzťah s EÚ bez rozpustenia normatívnej bázy,
  • ak príde dôveryhodný signál zo strany EÚ smerujúci k finalite politiky Východného partnerstva (ambiciózni agnostici),
  • ak sa podarí sprostredkovať odkaz , že sú v procese ide aj o iné dôležité otázky okrem ekonomiky

Riaditeľ 3. teritoriálneho odboru na MZVaEZ Branislav Hitka pripomína, že Slovensko sa aktivitami v rámci Východného partnerstva  okrem iného snaží vyhnúť do budúcnosť opakovaniu plynovej krízy a akýmkoľvek ďalším hraničným blokádam.

Riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba hovorí, že šanca ako Vilnius sa nemusí tak rýchlo opakovať.

„Je to Vilnius alebo nič“.

Ak nedosiahne významný pokrok na tomto summite, celá dynamika sa zmení, vysvetľuje Duleba. EÚ čakajú na jar európske voľby a následne výmena Komisie.

Problémy môžu nastať aj pri procese ratifikácie dohôd, kde sa môžeme na oboch stranách zabrzdiť na niekoľko rokov. Problémom je aj manažment exportu zo separatistickým regiónov, EÚ si nebude chcieť pustiť ďalšie „čierne diery“ na vnútorný trh. Ukrajina je jedinou  krajinou, ktoré tento problém nemá – môže AA a DCTA podpísať aj ich implementovať. Harmonizovanie s acquis však môže Ukrajina trvať až do 10 rokov.

Gruzínsko

Riaditeľa organizácie GRASS a bývalý štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí Gruzínska Sergi Kapanadze hovorí, že ak aj súčasná vláda prinesie so summitu z Vilniusu parafovanú dohodu s EÚ, opozícia to označí za  neúspech. Na summite by očakávali by silnú politickú deklaráciu zo strany EÚ a v ideálnom prípade aj európsku perspektívu.  

Krajinu tiež čaká vážna diskusia o tom, či chce usilovať o členstvo v EÚ, dôležitá pre nich momentálne je vízová liberalizácia, kde sa momentálne nachádza krajina v druhej fáze.

Pokiaľ ide o vzťah s Ruskom, súčasná vláda sa podľa Kapanadzeho snaží nájsť spoločnú reč, no očakáva, že po Olympijských hrách v Soči sa ruský tlak na Gruzínsko vystupňuje.

Video EuroparlTV: Reportér: Ukrajina a kľúčová dohoda s úniou.

Pozadie

Konferenciu Východné partnerstvo: čo po summite vo Vilniuse? zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. EurActiv.sk je mediálnym partnerom konferencie.

REKLAMA

REKLAMA