Vlak Belehrad – Sarajevo po 18 rokoch opäť premáva

Vlak Belehrad – Sarajevo začal 13. decembra opäť premávať. Stalo sa tak takmer osemnásť rokov po tom, čo bratovražedné vojny prerušili spojenie medzi oboma balkánskymi mestami.

Vlak
http://euractiv.sk

Pozadie:

V 80. rokoch v bývalej Juhoslávii bol Belehrad prekvitajúce mesto a Sarajevo malebné hlavné mesto Federálnej republiky Bosny a Hercegoviny. V roku 1984 Sarajevo, ktoré sa nachádza medzi pohoriami, úspešne hosťovalo zimné olympijské hry.

Expresné vlakové služby medzi Belehradom a Sarajevom padli za obeť vojny, ktorá vypukla v Chorvátsku v roku 1991 a v Bosne v roku 1992. Časti trate vyhodili bojujúce strany do povetria alebo sa stali frontovými líniami v konflikte.

Vlakové spojenie medzi hlavnými mestami Srbska a Bosny a Hercegoviny sa po vojne obnovilo, ale pasažieri vlaku museli na trase prestupovať, aby sa dostali do cieľovej destinácie.

Otázky

Hladké spojenie, plyšové sedadlá a prívetivý personál tvorili súčasť vlaku, ktorý patril v 80. rokoch v Juhoslávii medzi pýchy krajiny. Vlak predstavoval uprostred socialistickej šedi záblesk otvorenosti, hedonizmu a multikulturalizmu.

Trinásteho decembra nahradil výstavné vlaky zo Zlatej éry Juhoslávie nepekný trojvozňový vlak. Nastúpili doňho 17 pasažieri – iba deviati z nich pritom zamýšľali cestovať až priamo do Sarajeva.

Jeden vozeň nového Expresu 451 dodali Bosniansko- srbské železnice,  jeden pochádza zo Srbska a tretí zabezpečili sarajevské železnice.

Cesta sa kvôli novým hraniciam medzi Srbskom, Chorvátskom a Bosnou a zásluhou  ošarpanej trate poškodenej vojnou, nízkou údržbou a chudobou predĺži z pôvodne šesť na viac ako osem hodín.

„Pred vojnou zvykli ľudia z Belehradu cestovať do Sarajeva za zábavou. Niektorí tam mali vzťahy, iní priateľov. Bosnianskym mužom sa dievčatá z Belehradu rozhodne páčili,“ povedal rodák zo Sarajeva Boba Lizdek. „Keď [Josip] Tito v roku 1980umrel, každá trieda cestovala práve týmto vlakom, aby navštívila jeho hrob,“ dodal 43- ročný muž.

„Medzi Sarajevom a Belehradom existovalo špeciálne puto, nielen kvôli spoločnému jazyku, ale aj vďaka spoločnej mentalite,“ hovorí belehradská učiteľka Lilja Kraus.

Belehrad bol v tom čase sídlom moci, politiky a priemyslu, ktoré spájalo 24 – miliónovú socialistickú federáciu a tucet etnických skupín.

Ale multietnické Sarajevo bolo bezpochyby hlavným mestom kultúry v krajine, so svojimi kaviarničkami v ottomanskom štýle, novou vlnou hudby a necenzúrovaného umenia.

„Zimné olympijské hry v roku 1984 Sarajevo tiež poznačili. Ľudia verili v supra-etnickú identitu Juhoslávie,“ povedal belehradský historik Predrag Markovic.

Vojna v Juhoslávia však nadobro zmenila fyzický a emocionálny kolorit oboch miest.

Dnes je Belehrad len hlavným mestom Srbska a jeho voľakedy liberálne mestské obyvateľstvo ustúpilo masívneho prílevu konzervatívnych vidieckych utečencov z Chorvátska a Bosny.

Váhanie Srbska čeliť zodpovednosti za vojnu navyše zapríčinilo, že jeho cesta do Európskej únie je pomalá.

Malý krok za nápravu ľudských vzťahov

Predstavitelia železnice pripustili, že vzkriesenie železničnej trate je viac výsledkom politiky ako reálnej potreby obyvateľstva.

Súčasná linka verejnej dopravy medzi oboma mestami – autobus prechádzajúci malými mestečkami, ktorého trasa trvá osem hodín – je len zriedkavo úplne obsadený.

Vlak bude premávať na dennej báze a spiatočný lístok bude stáť 31 euro. Pred vojnou pritom medzi oboma mestami premávali až tri vlaky denne.

„Nemyslím si, že dôjde k plnému obnoveniu premávky spred vojny. Prinajlepšom môže dosiahnuť 50 percent,“ povedal vedúci výpravca Namik Hajric z vlakovej spoločnosti Bosnianskej federácie.

„Na začiatok budeme mať dva vozne a reštauračný vozeň. Keď bude potreba, neskôr pridáme ďalšie.“

Svetozar Pudaric, predstaviteľ bosnianskej Sociálno-demokratickej strany a študent na Belehradskej univerzite sa vyjadril, že vlak môže byť malým krokov k náprave medziľudských vzťahov dvoch národov.

„Vzťahy medzi oboma národmi ostanú navždy zaťažené politickými a ekonomickými záujmami, ale putá medzi ľuďmi, ktorí spolu takmer 70 rokov zdieľali spoločný priestor pretrvajú,“ povedal Pudaric.

„Niektorí ľudia pôjdu vlakom, lebo je lacnejší, iní zasa z nutnosti alebo preto, že vlak je pohodlnejší ako autobus. Ale isto sa nájdu aj takí, ktorí budú cestovať preto, že sa rozhodli ukončiť svoj strach a predsudky.“

(v spolupráci s Reuters)

REKLAMA

REKLAMA