Výsledok referenda v Turecku posilnil vládnucu stranu

Turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan a jeho strana AKP zaznamenali veľké politické víťazstvo. Občania v referende výraznou väčšinou (58-42) odsúhlasili navrhované zmeny ústavy, čím posilnili postavenie strany pred budúcoročnými voľbami.

Erdogan
Recep Tayyip Erdogan

„Dnes boli skutočnými porazenými tí, ktorých mentalita volá po armádnom puči. Máme dôkaz, že zmenu je možné uskutočniť demokraticky“, citoval slová premiéra Erdoğan kanál Euronews.

Strana AKP predstavovala navrhované zmeny ústavy ako zásadnú reformu ústavy, ktorá bola chválená po armádnom prevrate generála Kenana Evrena v roku 1980. Referendum sa uskutočnilo práve na 30. výročie prevratu (12. september 1980) a vláda o ňom hovorila ako o historickom vysporiadaní sa s jeho organizátormi.

Vláda však zaútočila aj na sekularistov, ktorí sa pokúsili v roku 2002 zakázať AKP na základe tvrdenia, že porušuje zákon o politických stranách.

Republikánska ľudová strana (CHP), hlavný opozičný subjekt, robila kampaň proti navrhovaným zmenám. Tvrdila, že v prípade schválenia umožnia AKP menovať najvyšších sudcov a zmenia Turecko na autoritatívny režim, v ktorom dominuje jedna strana.

„V referende hlasovalo 42% občanov proti ústavnému balíku, a 23% nehlasovalo vôbec“, poznamenal podľa tureckej tlače líder opozičnej CHP Kemal Kılıçdaroğlu. To netreba podceňovať. So 42% má naša strana určite veľmi dôležitú úlohu.“

Účasť okolo 78% vyzerá byť vysoká, skresľuje ju však fakt, že vláda hovorila o pokute pre tých, ktorí sa na hlasovaní nezúčastnia. Vysoký bol aj počet neplatných hlasov – 700 000. Podľa pozorovateľov mohli patriť nerozhodnutím voličom, ktorí šli k urnám, no nechceli podporiť ani jeden z táborov. Druhým dôvodom môžu byť technické otázky.

V niektorých obvodoch v provinciách s vysokým podielom Kurdov zmarili hlasovanie pouličné nepokoje. Niekoľko desiatok osôb bolo zatknutých. Okrem týchto incidentov však referendum prebehlo v pokojnej atmosfére.

Komisia víta výsledok

Komisár pre rozširovanie Štefan Füle výsledok hlasovania privítal ako „krok správnym smerom“ v snahe Ankary pristúpiť k EÚ. Od vlády však žiadal ďalšie zmeny.

V predchádzajúcich vyhláseniach vyslovovala Komisia ľútosť nad nedostatkom dialógu a kompromisu v prípravnej fáze reformného balíka a počas kampane.

Komisia vidí niekoľko pozitívnych prvkov:

  • Reforma obmedzuje kompetencie vojenských súdov na zločiny vojenského personálu, ktoré sa týkajú vojenskej služby a povinností. Vo všetkých ostatných prípadoch majú vojakov súdiť civilné súdy.
  • Umožňuje súd vrchného veliteľa armády a jeho poradcov.
  • Zloženie Najvyššej rady sudcov a prokurátorov je rozšírené, aby reprezentovalo súdnictvo ako celok.
  • Reforma umožňuje opatrenia pozitívnej diskriminácie pre ženy a deti.
  • Balík rozširuje práva štátnych úradníkov na kolektívne vyjedávanie a dohody, no nedáva im právo voliť.
  • Reforma vytvára právny základ pre vznik inštitúcie ombudsmana.

Pozície

„Rešpektujeme vôľu ľudu. Z referenda sme sa poučili. No nik nemôže poprieť mimoriadny tlak na verejnosť“, vyhlásil podľa denníka Hurriyet líder opozičnej CHP Kemal Kılıçdaroğlu.

Kılıçdaroğlu je spokojný s počtom hlasov, ktoré boli proti zmenám, no priznal: „Samozrejme sme chceli, aby bol výsledok „nie“.“ Strana bude pokračovať v politickej kampani pred blížiacimi sa budúcoročnými voľbami do parlamentu.

Líder ďalšej opozičnej strany MHP (Strana národného hnutia) Devlet Bahçeli vydal k výsledku písomné vyhlásenie. „Mobilizácia štátnych zdrojov zo strany AKP, uchýlenie sa k ilegálnym nástrojom – ako nátlak, úplatky, klamstvá a hrozby – ako aj zneužitie morálnych hodnôt na dosiahnutie politických cieľov sa stalo temnou stranou našej histórie.“

Izraelský denník Haaretz prirovnal v komentári Erdoğana ku Kemalovi Ataturkovi, zakladateľovi moderného Turecka.

„Je to po štvrtý krát, čo si turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan zabezpečil víťazstvo v národnom hlasovaní. Dva krát zvíťazil v parlamentných voľbách, dva krát v referende. Je pravidelným víťazom, hoci aj tu v Izraeli ho všetci nemáme radi.“ Haaretz reagoval na úroveň vzťahov medzi Tureckom a Izraelom. V poslednom čase sa bývalí spojenci stále viac vzďaľujú, keď turecký premiér otvorene kritizoval na medzinárodných fórach izraelskú politiku na palestínskych územiach. Poslednou kvapkou bol izraelský zásah voči flotile smerujúcej do Gazy, pri ktorom umrelo deväť tureckým občanov.

Erdoğan bude naďalej nenávidený tureckou sekulárnou elitou, koncentrovanou v armáde, na univerzitách a v podnikateľských kruhoch. No miluje ho turecká chudobná, oddaná periféria. Premiér napriamil chrbticu marginalizovaným a výmenou za to dostal ich nekonečnú lojalitu, píše Haaretz.

Ďalšie kroky

  • 22. júl 2011: parlamentné voľby v Turecku

Pozadie

Vládnuca strana AKP, tureckého premiéra Recepa Tayyip Erdoğana sa 7. júla vyhla predčasných voľbám, keď sudcovia schválili jej návrhy ústavných reforiem. Zmeny však museli byť schválené v referende, naplánovanom na 12. septembra 2010.

Hlavná opozičná strana CHP vystupovala proti reforme. Tvrdila, že podkopáva turecký sekularizmus.

Podľa tureckej tlače prezentoval Erdoğan referendum ako vysporiadanie sa s organizátormi vojenského puču v roku 1980. Podpora jeho zmien mala umožniť, aby sa páchatelia puču postavili pred súd.

Podľa lídra CHP však mali zmeny viesť k politizácii súdov a rozdeleniu spoločnosti. CHP tiež vidí reformu ako spôsob, ktorým AKP ochráni svojich predstaviteľov pred obvineniami z korupcie a posilnenie pozície vládnucej strany pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.
REKLAMA

REKLAMA