Obmedzené zdroje musíme viac koncentrovať

Napriek tomu, že Slovensko dosahuje jeden z najvyšších rastov v EÚ, ťahajú ho najmä investície automobilových koncernov do výroby a nízke reálne mzdy. Budúcnosť je však v inovačných schopnostiach malých a stredných podnikov. S tými to slovami zahájil podujatie Inovačné fórum Štefan Vrátny, riaditeľ BIC Bratislava.

Inovácie matrix
zdroj: Európska komisia

Nie je žiadnym tajomstvom, že Slovensko zaostáva v investíciach do vedy a inovácií. S podielom 0,48 % na HDP je v EÚ štvrté od konca. Podľa Ivana Filusa, národného experta pre 7. rámcový program, nás v najbližších rokoch zlepšenie nečaká. V rámci Slovenska sa ako tak drží len bratislavský kraj, ktorý dosahuje v investíciach do inovácií aspoň priemerné hodnoty.

S výnimkou štrukturálnych fondov, je najdôležitejším finančným nástrojom Únie pre podporu vedy 7. rámcový program s objemom prostriedkov 50 mld. eur na roky 2007-2013. Slovensko je v úspešnosti získavania financií z toho programu piate od konca. Do minulého roka bola účasť slovenských vedcov 0,4 % a podiel kontraktov 0,2 %. Podiel HDP Slovenska k celkovému HDP EÚ je pritom 0,75 %. Slovensko je tak prakticky čistým prispievateľom do 7. rámcového programu, tvrdí Filus.

Ďalším nástrojom Únie je Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) s balíkom 3,6 mld. eur na roky 2007 až 2013. Program sa zameriava najmä na podporu inovácií v malých a stredných podnikoch. Tretím nástrojom je Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT).

Európska komisia navrhuje spojiť tieto tri nástroje do programu Horizon 2020 s objemom 80 mld. eur. Ten bude ešte doplnený programom COSME, so zameraním na malé a stredné podniky.

Ako podporiť transfer vedomostí

Ďalšou zanedbávanou oblasťou je transfer vedomostí z akademickej do komerčnej sféry. S cieľom odstrániť tento nedostatok, vznikajú centrá podpory tranferu technológií. Tie sa vo svete ukazujú ako osvedčený nástroj, vysvetľuje Roman Linczényi z BIC Bratislava.

Slovensko zaznamenalo niekoľko pokusov o budovanie týchto centier. Dnes sú najvýraznejšie dve aktivity. Prvou je projekt NITT SK (Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku), ktorý realizuje Centrum vedecko-technických informácií. Druhou je iniciatíva troch slovenských univerzít (STU, UK a TU v Košiciach) a SAV, ktorej výsledkom by napríklad malo byť špičkové centrum s technologickým parkom v Žiari nad Hronom. Účastníci diskusie sa však zhodli na tom, že obe aktivity potrebujú trvalú finančnú podporu, ktorá doteraz chýbala.  

V roku 1997 použili v Holandsku po prvýkrát inovačné vouchere. Ide o poukážky, ktoré aspoň čiastočne financujú nákup výskumno-vývojových aktivít od externých dodávateľov. Ich špecifikom je, že môžu byť použité len na určité typy aktivít, hovorí Ivan Filus. Kým v okolitých krajinách ide o stále populárnejší nástroj financovania inovácií, na Slovensku funguje len niekoľko druhov, financovaných z európskych zdrojov.

Dôležitým nástrojom sú aj výskumné klastre, ktoré združujú výskumno-vývojové kapacity. Príkladom sú centrá excelentnosti. Tých je však na Slovensku podľa Štefana Vrátneho príliš veľa, čím sa diverzifikujú zdroje. Zdroje treba koncentrovať do takých oblastí, v ktorých Slovensko dosahuje nadpriemerné výsledky. Podľa Vrátneho sú to IKT, materiálové technológie, či biotechnológie.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA