Účasť v 7. rámcovom programe je nízka aj kvôli eurofondom

Oveľa väčšie a „istejšie“ eurofondy, nezáujem vedcov zo západnej Európy o konzorciá s ich kolegami z východu, či nedostatočná kvalita výskumu v európskom meradle sú dôvody, prečo je Slovensko v účastiach v Siedmom rámcovom programe spomedzi členských štátov EÚ na chvoste.

človek držiaci atómy
zdroj europa.eu

Európska únia ponúka hneď niekoľko nástrojov na financovanie vedy v jej členských štátoch. Okrem najznámejších štrukturálnych fondov sa môžu slovenskí výskumníci zapojiť tiež do 7. rámcového programu. Na aktuálne sedemročné obdobie je pre program vyčlenený rozpočet vo výške 53,2 miliárd eur.

Slovenská účasť v 7. rámcovom programe je však mimoriadne nízka. Predstavuje 331 účastí v rámci 264 projektov. Vo finančnom vyjadrení je to asi 45 mil. eur. V percentuálnom len 0,18 % z celkového objemu doteraz vyčerpaných financií.

Ak si vezmeme do úvahy, že alokácia na Operačný program Výskum a vývoj predstavuje pre Slovensko sumu  1,2 mld. eur, ide na prvý pohľad o neporovnateľný rozdiel. Vzhľadom na národnú alokáciu nemusia slovenskí vedci navyše obstáť v medzinárodnej konkurencii.

Veľa výskumníkov preto uprednostňuje štrukturálne fondy na úkor siedmeho rámcového programu. Eurofondy sa tak zdajú byť pre kohézne krajiny dvojsečnou zbraňou. „Vedci sa sústredili na štrukturálne fondy a nemali personálne kapacity na to, aby riešili aj niečo iné,“ vysvetľuje Daniel Straka, analytik SOVVA, národného koordinátora podporných štruktúr 7. rámcového programu.

7. rámcový program má však v porovnaní so štrukturálnymi fondmi niekoľko výhod. Eurofondy sú určené na budovanie infraštruktúry, kým 7. rámcový program sa zameriava na vedu ako proces. Taktiež miera byrokracie je pri 7. rámcovom programe podstatne nižšia.

Siedmy rámcový program je zameraný na excelentný výskum. V priemere má v ňom šancu uspieť len každý piaty európsky projekt. Vo východnej Európe je šanca štatisticky ešte nižšia.

Okrem prítomnosti štrukturálnych fondov je to podľa Straku aj tým, že slovenský výskum, až na výnimky, nie je mnohokrát zo strany starých členských štátov považovaný za tak excelentný.

Navyše, aby sa mohli výskumné organizácie do programu zapojiť, potrebujú vytvoriť medzinárodné konzorcium. „Staré členské krajiny v oveľa väčšej miere spolupracujú medzi sebou ako s novými členskými krajinami,“ hovorí Straka.

Najlepšia SAV, TUKE a Ardaco

Takmer štvrtinu všetkých financií zo 7. RP, ktoré smerovali na Slovensko, získala Slovenská akadémia vied a z nej predovšetkým Ústav informatiky, Virologický ústav, Fyzikálny ústav a Ústav polymérov.

Zo slovenských univerzít sa do 7. RP zapojila menej ako polovica. Najúspešnejšie sú Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Komenského, Slovenská zdravotnícka univerzita a Slovenská technická univerzita. Medzi firmami dominuje Ardaco, ktorá sa venuje bezpečnosti v oblasti IKT.

Ardaco je tiež celkovo treťou najúspešnejšou organizáciou v získavaní projektov zo 7. RP. Svojou veľkosťou sa pritom nemôže porovnávať s veľkými výskumnými organizáciami. „Na Slovensku to vyzerá tak, že 7. rámcový program je oveľa atraktívnejší pre súkromníkov,“ tvrdí Straka.

Jeden z dôvodov môže byť spôsob financovania miezd. „Stáva sa to, že ak na tom istom projekte spolupracujú Slováci napríklad so Švajčiarmi, tak slovenský vedec má za tú istú prácu asi päť až šesťkrát menší plat, pretože Komisia to financuje podľa úrovne, ktorá je zvykom v danej organizácii,“ vysvetľuje Straka.

Firma je flexibilnejšia v nastavovaní platových podmienok, kým štátne organizácie sa musia riadiť pri určovaní platov tabuľkami.

Najviac účastí má Slovensko v programoch, ktoré sa venujú IKT, či nanovedám a materiálom. Celkom úspešní sme tiež v socio-ekonomických a humanitných vedách a vo výskume malých a stredných podnikov.

Špecifickým programom 7. RP je program Myšlienky. Výnimočný je v tom, že pridelené financie sa neviažu na inštitúciu, ale na výskumníka, resp. výskumný tím. Vedcom to umožňuje flexibilitu a zvyšuje sa tým konkurencia. O program je obrovský záujem. Možno aj preto v ňom zatiaľ nemáme ani jednu účasť.

Vedci o 7. RP vedeli málo

Komisia nedávno zverejnila posledné a zároveň najväčšie kolo výziev v celkovom objeme 8,1 mld. eur. SOVVA k nemu zorganizovala niekoľko informačných dní. Podľa Straku je pozoruhodné, ako málo informácií mali vedci o siedmom rámcovom programe. „Niektorí boli v šoku z toho, že to nie je až také zložité, ako sa im zdalo,“ tvrdí.

Situácia by sa však teraz mohla zmeniť. Štrukturálne fondy končia, takže vedci majú viac času a priestoru sústrediť sa na 7. RP. Ak by sa aj projekty našich vedcov neujali, dôležité je aspoň nadviazať kontakty so zahraničím pred budúcim programom Horizont 2020.

Ten by mal zlúčiť tri už existujúce nástroje (7. rámcový program, Rámcový program na podporu konkurencieschopnosti a inovácií (CIP) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) do jediného programu s rozpočtom 80 mld. eur.

Takisto sa má ešte viac znížiť byrokracia. Komisia sľubuje menej adresnejších kontrol, jednoduchšie vykazovanie, alebo skrátenie celého procesu od vyhlásenia výzvy po konečný výber projektu.

Pozadie

7. rámcový program zahŕňa financovanie štyroch špecifických programov: Spolupráca, Myšlienky, Ľudia a Kapacity, ďalej program EURATOM a Spoločné výskumné centrum. K oprávneným žiadateľom patrí široké spektrum organizácií a jednotlivcov, univerzity, výskumné centrá, medzinárodné korporácie, malé a stredné podniky, verejné inštitúcie, ako aj jednotlivci.

Priority programu sú zahrnuté vo viacerých špecifických programoch: zdravie, potraviny, poľnohospodárstvo a rybolov, biotechnológia, informačné a komunikačné technológie, nanoveda a nanotechnológie, materiály a nové výrobné technológie, energetika, životné prostredie (vrátane klimatických zmien), doprava (vrátane vzdušnej dopravy), socioekonómia a spoločenské vedy, bezpečnosť a vesmír.

SOVVA je mimovládnou organizáciou, ktorá od konca roku 2011 pôsobí ako koordinátor podporných štruktúr 7. rámcového programu od konca roku 2011. Jej úlohou je pomáhať a zľahčovať účasť slovenských výskumníkov pri zapájaní sa do tohto európskeho nástroja.

Okrem toho sa SOVVA podieľa na budovaní výskumnej infraštruktúry, teda integrovaných výskumných centier, vedeckých parkov a vedeckých miest, ktoré by dosahovali špičkovú európsku úroveň. Participovala na príprave piatich z celkových ôsmych kompetenčných centier. Tiež už šesť rokov organizuje podujatie Noc výskumníkov, ktorého cieľom je popularizácia vedy.  
REKLAMA

REKLAMA