Prekvalifikovanosť: Keď historici obsluhujú

V niektorých európskych krajinách má až tretina mladých ľudí vo veku 18-25 rokov vyššiu kvalifikáciu, než si vyžaduje ich zamestnanie. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa takto často vyhýbajú nezamestnanosti.

Trieda na univerzite
(zdroj: UnB Agência/Flickr)

Trhy práce v členských štátoch Európskej únie nedokážu dokonale absorbovať ponuku vysokokvalifikovaných zamestnancov, ktorí prichádzajú zo škôl. Najnovší výskum organizácie STYLE (Strategic Transitions for Youth Labour in Europe) odhaľuje rastúci trend prekvalifikovanosti, ktorý sa však v jednotlivých krajinách značne líši.

Kým na Slovensku alebo v Slovinsku má zbytočne vysokú kvalifikáciu asi 10 % mladých ľudí v zamestnaní, v Írsku, na Cypre či v Španielsku sa toto číslo dvíha nad 30 %.

EurActiv.com oslovil v tejto súvislosti 24-ročnú absolventku histórie Ilariu Machiovú. Mladá Talianka pracuje v reštaurácii v škótskom Edinburghu. „Po promóciách som dúfala, že nájdem zamestnanie blízke predmetom, ktoré som študovala. Rozhodla som sa preto presťahovať  do Edinburghu, pretože v Taliansku som nevidela žiadne dobré príležitosti.“

„Čoskoro som zistila, že pracovné príležitosti spojené s históriou sú veľmi vzácne. Vyžadujú si značné skúsenosti a konexie, ktoré som ako čerstvá absolventka nemala,“ vysvetľuje Marchiová. Napokon sa uspokojila s prácou čašníčky, kde zarobí približne 9 eur za hodinu. „Moja mzda mi dovolí zaplatiť nájomné a účty. Vďaka prepitnému si nakúpim potraviny. Ak chcem čokoľvek navyše, musím sa spoľahnúť na úspory.“ Marchiová napriek tomu plánuje získať ďalší magisterský titul v "gender history".

Prekvalifikovaná generácia

Prípady prekvalifikovanosti nie sú ojedinelé. Adele Berginová z hospodárskeho a sociálneho ústavu ESRI v Dubline hovorí, že rastúci trend je odrazom toho, ako sa rozvinuté ekonomiky neustále snažia zvyšovať podiel jednotlivcov s vysokoškolským vzdelaním.

Autori výskumu ako príčiny označujú nesúlad ponuky a dopytu na trhu práce. V niektorých odvetviach môže byť vysokokvalifikovaných uchádzačov veľa, inokedy sa mladí vo veku 18-25 rokov sústredili na získanie zručností, o ktoré je len malý záujem. Časť prekvalifikovanosti súvisí aj s asymetriou informácií, inštitucionálnymi prekážkami či ochotou vycestovať za prácou.

Na celkový počet mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú prijať prácu nezodpovedajúcu ich vzdelaniu, vplýva celková nezamestnanosť, počet absolventov aj prítomnosť dočasných zamestnancov.

Berginová upozornila, že nižšia miera prekvalifikovanosti je v odvetviach, akými sú strojárstvo, matematika, prírodné vedy, právo či medicína. Vyššia miera je naopak v sociálnych vedách a umení.

„Ak sa dá prekvalifikovanosť vysvetliť takými faktormi, ako previs ponuky absolventskej práce či nerovnováhou v zložení, potom je to pravdepodobne priestor pre verejné politiky,“ vysvetľuje Berginová.

Politika vzdelávania

Eurokomisárka pre zamestnanosť Marianne Thyssenová na štúdiu reagovala slovami, že mladých ľudí nesmieme nikdy odrádzať od získania lepšieho vzdelania.

„Vysokovzdelaná pracovná sila je najdôležitejšou komparatívnou výhodou Európy v globalizovanom svete,“ uviedla Thyssenová. Dodala, že Európska komisia pracuje na lepšom predvídaní potrebných zručností a úprave učebných osnov, na čo bude potrebná aj spolupráca zamestnávateľov a vzdelávacieho systému.

Európska únia by mala budúci rok predstaviť novú celoeurópsku agendu zručností. Podľa komisárky sa zameria na pomoc ľudom pri rozvíjaní a zdokonaľovaní schopností, vrátane tých najzákladnejších, akými sú gramotnosť, počítanie a digitálne zručnosti. Budú tiež vyvinuté nástroje na predvídanie potrieb ekonomiky a zlepšiť by sa malo aj uznávanie kvalifikácií.

Pozadie

V rokoch 2007 až 2013 nezamestnanosť mladých zvýšila z 15,7 % na 23,4 %. Na dramatický nárast zareagovala vo februári 2013 Európska rada prijatím Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), ktorá ma k dispozícii rozpočet 6 miliárd eur.

REKLAMA

REKLAMA