Začínajúce biotechnologické firmy sa radšej obracajú na USA ako na EÚ

Snaživé európske biotechnologické firmy sa s prosbou o veľkú sumu rizikového kapitálu stále obracajú radšej na Spojené štáty. Tvrdia to predstavitelia EÚ, ktorí sa obávajú, že domáce talenty tak prejdú na druhú stranu Atlantiku.

Biotech laborant
zdroj: flickr, autor: Tad Hirsch

Pre rýchlo rastúce začínajúce firmy je oveľa ľahšie získať financovanie v Spojených štátoch, čo mnohé mladé výskumné spoločnosti prinúti opustiť Európu. Odvetvie rizikového kapitálu v EÚ zároveň čelí strate odborných znalostí zo strany talentovaných manažérov fondov.

Na konferencii o inováciách v oblasti zdravotníctva Giulia Del Brenna z generálneho riaditeľstva EK pre podnikanie povedala, že biotechnologické malé a stredné podniky sú hlavným zdrojom dynamického rastu, ale tieto spoločnosti si zažívajú v Európe ťažké časy. Dodala tiež, že v ekonomických výhľadoch už EÚ dobieha Spojené štáty, ale Úniu stále ťažia štrukturálne problémy spred krízy.

„Máme medzery vo financovaní. Hovorí sa, že je ľahké zohnať prvé tri milióny eur a je ťažkou prácou dostať sa na 25 miliónov- ale potom by ste mali ísť radšej do Spojených štátov. A to je presne to, čo nechceme,“ povedala Del Brenna.

V rámci poukázania na štrukturálne problémy v oblasti rizikového kapitálu Del Brenna tiež uviedla, že niektorí z najlepších európskych rizikových investorov v súčasnosti pracujú v Spojených štátoch.

„Potrebujeme rozvinúť zručnosti a odborné znalosti, ktoré sú potrebné na vypočítanie rizika a na investovanie. Na akceptovanie takýchto druhov rizika ale musíte poznať odvetvie- to znamená rozumieť podstate, spôsobom regulácie a aj stratégiám úhrady prostriedkov vo všetkých členských štátoch,“ povedala.

Del Brenna tiež uviedla, že Komisia chce viac zatraktívniť investície pre začínajúce biofarmaceutické spoločnosti tak, aby prilákali viac takzvaných obchodných anjelov, teda osoby, ktoré ako investori vstupujú do perspektívnych podnikov prostredníctvom poskytovania svojich vedomostí. Dôležité bude aj odstránenie bariér, ktoré komplikujú cezhraničné operácie fondov rizikového kapitálu.

Na výskum v oblasti zdravia EÚ vo svojom rámcovom programe (FP7) vyčlenila približne šesť miliárd eur a 15 percent z tejto sumy je určených práve pre malé a stredné podniky. Odhliadnuc od toho sa ešte investovali dve miliardy eur do Iniciatívy inovačné liečivá (IMI)- verejno- súkromného partnerstva, ktoré má spojiť dohromady spoločnosti a odborníkov, aby spolupracovali na výskumných projektoch pred ich zavedením do praxe.

Pozície:

Predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek objasňuje, prečo majú začínajúce biotechnologické spoločnosti problémy: „Biotechnologické a biomedicínske inovácie závisia od výsklumu a vývoja a následne množstva a kvality patentov. Biomedicínsky výskum v Európe je fragmentový. V USA je najväčšou inštitúciou National Institute of Health (Národný inštitút zdravia) s rozpočtom 32 miliárd USD, pričom viac ako 80 percent je určených na granty pre univerzity a iné vedecké inštitúcie (vrátane NIH). Tento typ tak veľkej a integrujúcej inštitúcie v Európe absentuje (myslím, že sa jej určite kapacitou a výsledkami nevyrovná ani Medical Research Council v UK, hoci robí ozaj špičkové veci).

Biotechnologický výskum je tým pádom podľa mňa v USA viac koncentrovaný a aj lepšie financovaný. Z toho nutne musí vyplývať aj viac špičkových výsledkov a z toho vyplývajúcich patentov a inovácií. Zaujímavé by bolo pozrieť na počet prihlásených patentov v USA a EU. Patentovanie v USA a EU je rozdielne, v podstate v USA je patentovanie liberálnejšie (napríklad patent založený na géne a jeho produkte, čo v EU nie je legislative možné). Určite viac by nám povedal aj údaj hovoriaci o pomere prihlásených patentov a zrealizovaných patentov. V neposlednom rade ide aj o celkové prostredie, do akej miery je legislatívne chránené duševné vlastníctvo a podobne.

Ďaľším významným faktorom je takzvaný. translačný výskum, ktorý je hybnou silou inovácií v USA. K tomu je ale potrebná existencia systému „transfer offices”.

Celkove sa dá povedať, že grantový system v USA je pružnejší ako v EU.

Vakcína proti HPV (ľudské papilomavírusy), ktorá má zabrániť vzniku rakoviny krčka maternice bola napríklad vyvinutá v Európe (za ňu dostal nemecký virology Harald zur Hausen Nobelovu cenu). Hovoril mi, že táto vakcína je momentálne v rukách americkej firmy a je mu ľúto, že v Európe sa predáva výrazne drahšie.  

Máme skúsenosti s americkými a európskymi biotechnologickými firmami. Výskum je drahý a preto ho radi nechávajú na akademické inštitúcie, ktoré to de facto robia z verejných zdrojov. Firmy sa hlavne zameriavujú na drahé predklinické a hlavne klinické testovanie. Drahé je to preto, že sa ide doslova na istotu, pretože akékoľvek zlyhanie lieku v praxi vedie k masívnym finančným náhradám súdnou cestou," dodáva Pastorek. 

Počas svojho príhovoru na konferencii eurokomisárka pre inovácie Máire Geoghegan- Quinn povedala, že odvetvie zdravotníctva je kľúčovým sektorom hospodárstva EÚ a Komisia je pripravená za zaoberať tými záležitosťami, ktoré inovačný systém brzdia.

Dodala tiež, že európskym spoločnostiam má vytvorenie osobnejších a efektívnych produktov pomôcť k tomu, aby sa stali konkurencieschopnejšími. Geoghegan- Quinn tiež uviedla, že malé a stredné podniky sú „motormi“ inovácií, ale uznala, že narastajúce náklady na klinické testy a dlhá časová os vývoja produktov malým hráčom sťažuje, aby uspeli.

Viceprezident Johnson & Johnson Pharmaceuticals R&D Ludo Lauwers povedal, že súčasný model vývoja nových výrobkov nie je udržateľný. Obhajuje preto „otvorené inovácie“, ktoré majú farmaceutickému priemyslu zarábať na nových oblastiach ako genomika, či proteomika. Dodal, že voľakedy to trvalo sedem rokov dostať produkt na trh, ale v súčasnosti trvá 14 rokov dokončiť klinické testovanie a čeliť prekážkam zo strany regulačných orgánov. To je „niečo, čo nemôže žiadna spoločnosť, žiadna biotechnologická firma, žiadne vedomostné centrum spraviť osamote“.

„Väčšina našich vedcov potrebuje tiež otvoriť svoju myseľ. Pracujeme na kultúrnej zmene,“ povedal Lauwers a dodal, že kľúčovým bodom nového inovačného modelu bude vzájomná dôvera. Zároveň budú podľa neho na prilákanie investícií nevyhnutné určité podnety ako napríklad výhradné právo na trhu.

Senior biznis developer na švédskej univerzite v Linköping Claes Post povedal, že švédsky model transferu technológií vytvoril prekvitajúci sektor biotechnológií. Švédski univerzitní profesori vlastnia svoje vynálezy a majú právo na uvedenie nových liekov a lekárskych pomôcok na trh. Dodal však, že podľa neho by sa mali vedci venovať najmä vede a nechať na podnikateľoch, aby inovácie dostali na trh.

Výkonný riaditeľ Iniciatívy inovačné liečivá (IMI) Michel Goldman hovorí, že IMI má jedinečnú stratégiu v oblasti duševného vlastníctva, ktorá podporuje vznik vedomostí a umožňuje ich odhalenie. Dodal, že do dnešného dňa sa zapojilo do prvých 15 vyhlásených projektov 24 malých a stredných podnikov. „Spoločnosti tieto ponuky na projekty využívajú ako jedinečnú príležitosť na získavanie kontaktov a uzatváranie dohôd. Sú si však tiež vedomí difúzie komerčne citlivých informácií a administratívnej záťaže,“ dodal Goldman.

Investovanie verejných prostriedkov prinesie dlhodobú odmenu, povedal, ak sa podarí vytvoriť nové diagnostikovanie rakoviny, ktoré doktorom pomôže predpisovať špecifickejšie liečenie. Goldman tiež poukázal na projekty prešetrujúce nepriaznivé reakcie na lieky- niečo, čo predstavuje hlavné bremeno pre daňových poplatníkov.

Riaditeľka generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre oblasť zdravia Ruxandra Draghia- Akli povedala, že investície do výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva naďalej klesajú, a to v čase, keď celkové náklady uvedenia lieku na trh dosahujú približne 1,3 miliardy eur. Dodala, že približne polovica všetkých malých biofarmaceutických spoločností sa cíti byť ohrozených.

Podľa Draghia- Akli sú najsľubnejšími oblasťami, kde sú potrebné investície a spolupráca personalizovaná medicína, imunológia, vakcíny a epigenomika. „Zdravie nie je niečo, čo sa dá vyriešiť na národnej úrovni. Pandémia H1N1 ukázala, že problémy vedia cestovať za hranice,“ uviedla.

Riaditeľ Euro Top Cooperation Partners Jacques Viseur povedal, že až 93 percent malých a stredných podnikov zapojených do projektov rámcového programu ho považuje za úspech. Účasť v ňom môže byť stále výzvou, ale malé podniky naďalej pokračujú v budovaní partnerstiev aj po tom, ako sa skončí financovanie z EÚ. „Tradične, malé a stredné podniky zapojené do FP7 sú mladé podniky z veľkej časti financované z verejných zdrojov a umiestnené v technologických parkoch. Výskum ukazuje, že 43 percent z týchto spoločností vzniklo na univerzitách,“ dodal Viseour.

Pozadie

Sektor európskeho rizikového kapitálu kríza tvrdo zasiahla, ale toto odvetvie čelilo štrukturálnym ťažkostiam už dlho predtým. Zmätok na finančných trhoch tento problém iba znovu obnovil a tým vystavil inovatívne odvetvia, ako napríklad európsky biofarmaceutický sektor, silnému tlaku, uvádza správa sponzorovaná EÚ. Aj OECD varovala, že nedostatok financií bude mať za následok utlmenie dlhodobého rastu.

Európska komisia preto povedala, že zlepšenie prostredia pre poskytovanie rizikového kapitálu je nevyhnutnou súčasťou jej plánu spraviť Európu inovatívnejšou.

Európska investičná banka (EIB) prisľúbila, že zvýši svoju podporu odvetviu rizikového kapitálu. Eurokomisárka pre inovácie Máire Geoghegan- Quinn zasa vyjadrila frustráciu nad neschopnosťou Európy premeniť kvôli nedostatku financií svoje akademické poznatky na komerčný úspech.
REKLAMA

REKLAMA