EÚ dospela ku kompromisu v otázke diplomatickej služby

Európska komisia, Európsky parlament a španielske predsedníctvo včera v Madride dospeli ku kompromisu ohľadom organizácie a fungovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Očakáva sa preto, že diplomatická služba EÚ by mohla byť realitou už na jeseň tohto roku.

EÚ zástava
zdroj: flickr, Giampaolo Squarcina (some rights reserved)

Dohodu sa podarilo uzavrieť po viac ako trojhodinovom stretnutí medzi rôznymi stranami a aktérmi zainteresovanými v tvorbe budúcej diplomatickej služby Európskej únie. Medzi zúčastnenými boli šéfka európskej diplomacie Catherine Ashton, španielsky minister zahraničných vecí Miguel Ángel Moratinos ako predstaviteľ súčasnej predsedníckej krajiny, eurokomisár pre medziinštitucionálne vzťahy Maroš Šefčovič, či traja členovia Európskeho parlamentu- líder liberálov Guy Verhofstadt z Belgicka, za ľudovcov Elmar Brok z Nemecka a Talian Roberto Gualtieri za skupinu Socialistov a demokratov.

„Sme s touto dohodou veľmi spokojní, keďže odstraňuje všetky prekážky,“ cituje španielskeho ministra pre záležitosti EÚ Diega López Garrida oficiálna stránka španielskeho predsedníctva.

„Vo všeobecnosti boli požiadavky Parlamentu zapracované,“ povedal pre nemeckú tlačovú agentúru Gualtieri, ktorý sa zároveň podieľal na rokovaniach ako zástupca EP.

Dohoda, ktorú sa podarilo uzavrieť v Madride, budú ďalej analyzovať všetky strany, aby nakoniec mohla Rada v celej záležitosti čo najskôr rozhodnúť. Pravdepodobne sa tak stane už túto jeseň. Predstavitelia sa tiež zaviazali, že budú konštruktívne pracovať na vyriešení sporných bodov, medzi inými aj otázku finančnej regulácie.

Radosť Španielska, ľútosť Belgicka

Belgická tlač s určitou ľútosťou poznamenala, že Španielsku sa podarilo dospieť k prelomu v oblasti vytvárania diplomatickej služby EÚ. Belgicko, ktoré prevezme predsedníctvo Európskej únie už 1. júla tohto roku, malo totiž rovnaké ambície.

Dohodu sa údajne podarilo zavŕšiť po tom, čo poslanci EP dostali uistenie v niektorých kľúčových otázkach, vrátane postavenia Parlamentu voči Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Poslanci tak budú mať z veľkej časti slovo pri schvaľovaní financií pre diplomatickú službu a tá má povinnosť ich dopredu informovať o strategických a politických rozhodnutiach.

Parlament zároveň trval na tom, aby prinajmenšom 60 percent zamestnancov ESVČ tvorili stáli predstavitelia EÚ, a nie diplomati jednotlivých členských štátov. Chcú sa tak postarať o to, aby mala služba viac komunitárny charakter.

Príliš veľa zástupcov?  

Ashtonová má zreteľne rovnaký pohľad ako Parlament na otázku svojich zástupcov- tými by mali byť minister zahraničných vecí predsedníckej krajiny, a v oblasti komunitárnej oblasti činnosti služby aj relevantní eurokomisári. Tými by mohli byť český eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle, lotyšský eurokomisár pre rozvoj Andris Piebalgs a bulharská eurokomisárka pre humanitárnu pomoc Kristalina Georgieva.

Kompromis ale zároveň predpokladá zavedenie postu troch generálnych tajomníkov ESVČ. V tomto prípade sa očakáva, že pozíciu „výkonného generálneho tajomníka“, určitého primus inter pares, zaujme francúzsky veľvyslanec vo Washingtone Pierre Vilmont. Triumvirát podľa všetkého doplnia poľský minister pre európske záležitosti Mikolaj Dowgielewicz a jeho nemecká kolegyňa Helga Schmid.

V Parlamente sa o schválení dohody bude hlasovať na začiatku júla tohto roku.

Pozície

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič: " Pracovali sme veľmi tvrdo, aby sme dosiahli túto dohodu, rád by som poďakoval všetkým stranám za ich konštruktívny prístup. Zriadenie Európskej služby je obrovskou príležitosťou pre EÚ posilniť svoju globálnu úlohu.

Dnešná dohoda zabezpečuje jej efektívny, transparentný  a férový spôsob fungovania, ako aj dobrú rovnováhu medzi zamestnancami Komisie, Rady a národnými diplomatickými službami.

Z hľadiska dôveryhodnosti európskej služby je dôležité a zmysluplné zabezpečiť prítomnosť národných príslušníkov zo všetkých členských štátov. Výberové konanie zabezpečí geografickú a rodovú rovnosť, ako aj rovnaké zaobchádzanie so všetkými zamestnancami pokiaľ ide o pracovné podmienky."

 

Pozadie

Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009, predpokladá vznik Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)- diplomatického orgánu, ktorý bude zastrešovať zahraničnú politiku EÚ.

Napriek nesúhlasu z radov Európskeho parlamentu predstavila 25. marca tohto roku Vysoká komisárka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton návrh, ktorý vychádza z vytvorenia postu generálneho tajomníka na francúzsky štýl a dvoch jeho zástupcov.

Ashtonovej 12- stranový návrh fungovania ESVČ sa ale poslancom Parlamentu nepáči, lebo dáva generálnemu tajomníkovi príliš veľa právomocí. Ak by došlo k schváleniu dokumentu, bude jeho osoba riadiť sieť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť „ako pavúk“.

21. apríla 2010 zasa zverejnili lídri troch najväčších strán Európskeho parlamentu varovanie proti tomu, aby sa budúci diplomatický zbor dostal pod kontrolu členských štátov EÚ. Deň nato predstavila Ashtonová svoju detailnú verziu toho, ako by mala vyzerať organizačná štruktúra novej inštitúcie EÚ.

26. apríla dospeli ministri EÚ k „politickej dohode“ ohľadne ESVČ. Tá si však stále vyžaduje schválenie Parlamentu.

REKLAMA

REKLAMA