Guterres: Európa potrebuje multikultúrnu spoločnosť

Vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres vyhlásil v Bruseli, že azylový systém Európskej únie je nefunkčný a do konca tohto roku sa to už nezmení. Únia dúfa, že áno.

Migranti na Lampeduse, TASR
http://euractiv.sk

Guterres rečnil pri príležitostí prvého výročia Arabskej jari na pozvanie bruselského think tanku European Policy Centre.

„Arabské povstania vo mne, ako v európskom a portugalskom občanovi, vyvolali jeden z najfrustrujúcejších momentov môjho života,“ hovorí Guterres na margo nedostatočnej politiky sudržnosti EÚ s jej južnými susedmi.

Poukázal na tzv. „karafiátovú revolúciu“ v Portugalsku v roku 1974, počas ktorej nakoniec zvíťazila demokracia aj vďaka medzinárodnej solidarite a entuziazmu. Podobnú solidaritu a entuziazmus však vo vzťahu k Arabskej jari, necíti. Európa sa namiesto toho obáva vlny imigrácie.

Guterres ďalej povedal, že Európa svoju príležitosť premenila na problém. „Európa potrebuje zracionalizovať svoj postoj v týchto otázkach a potrebuje sa pozerať na arabské povstanie ako na fantastickú príležitosť pre región a svet, ako na niečo čo môže mať historický dopad,“ dodáva.

Humanitárny priestor sa zmenšuje

Vysoký komisár OSN opísal pohyby utečencov. V roku 2011 narástol počet utečencov v dôsledku rôznych konfliktov o 800 000.

Nové konflikty sa objavili na Pobreží Slonoviny, v Lýbii, Sýrii, v Jemene, na tzv. Africkom rohu, medzi Južným Sudánom a Severným Sudánom. Konflikty spôsobujú aj Tuarégovia na Mali. Navyše pokračujú niektoré staršie konflikty – Afganistan, Irak, Somálsko, Demokratická republika Kongo. Guterres tým chcel poukázať na to, že humanitárny priestor vo svete sa zmenšuje.

Šéf utečeneckej agentúry OSN odmietol logiku bipolárneho sveta, v ktorom dve superveľmoci USA a Sovietsky zväz „udržiavali veci pod kontrolou“. Odmietol aj americkú hegemóniu v 90. rokoch a na začiatku tohto storočia.

„Teraz už síce nežijeme v bipolárnom alebo unipolárnom svete, ale nie sme ešte ani v multipolárnom svete,“ povedal.

„Spojené štáty stratili svoj ohromný vplyv, Európe ako politickému aktérovi chýba akcieschopnosť,“ vysvetľuje svoj pohľad na geopolitickú situáciu a dodáva, že ani novo vznikajúce veľmoci nie sú ešte schopné hrať rozhodujúcu rolu v medzinárodných vzťahoch.

„Nikto nie je na čele“

„Zjavne sme v situácii, v ktorej nikto nie je na čele a v ktorej sa nepredvídateľnosť stala motorom hry,“ povedal zástupca OSN.

Gutteres apeloval na Európsku úniu, aby prehodnotila svoje postoje na migráciu a azylovú politiku a pokúsila sa vybudovať novú platformu kooperácie krajín pôvodu, tranzitných a cieľových krajín.  

Hlavný problém vidí v azylovom systéme. „Európsky azylový systém je extrémne dysfunkčný. Neexistuje nič také ako Európsky azylový systém.“ Gutteres vyjadril taktiež skepsu nad tým, že EÚ zreformuje tento systém do konca roku 2012, tak ako sa na tom dohodli európske členské štáty.

Aby ilustroval zlyhanie azylového systému EÚ, ukázal, ako žiadali o azylovú ochranu v rôznych európskych štátoch utečenci z Afganistanu. Ich šance získať azyl variovali v poslednom roku od 8 % do 91 % v závislosti od krajiny.

Gueterres vyhlásil, že starnúca európska populácia nutne potrebuje imigráciu. „Európa nemôže prežiť bez migrácie. Imigrácia je nevyhnutnou podmienkou pre prežitie Európy.“

„Nemáme na výber. Európa bude nevyhnutne multietnická, multináboženská a multikultúrna spoločnosť. Neexistuje spôsob, ako sa tomu vyhnúť. A je lepšie to zvládnuť, ako sa tváriť, že sa tomu vieme vyhnúť,“ dodáva.

Guterres odmieta predstavy, že milióny utečencov z rozvojového sveta vtrhne do Európy. Zároveň chváli krajiny, ktoré nechali hranice otvorené, napriek zvýšenému náporu utečencov. Ľudia v rozvojovom svete mali podľa neho väčší zmysel pre štedrosť v porovnaní so západnými štátmi. Štedrosť nie je zrejme „úmerná bohatstvu,“ myslí si komisár OSN.

Guterres, ktorý je svojím presvedčením sociálny demokrat, kritizoval „schizofrenickú debatu“ o migrácii v Európe, rovnako ako politikov, ktorí vyhlasovali, že integrácia imigrantov zlyhala.

V októbri 2010, nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že pokus jej krajiny vytvoriť multikultúrnu spoločnosť „úplne zlyhal.“ Neskôr vyjadril podobný názor aj britský ministerský predseda David Cameron.

Pozadie

4. januára 2011, 26-ročný pouličný predajca ovocia z Tuniska sa upálil na protest proti polícii, ktorá mu skonfiškovala tovar. Spustil tak Arabskú jar.

„Jasmínová revolúcia“ bola podnetom pre revolúcie v arabskom svete. Povstania proti autoritatívnym režimom, dávali ich aktérom nádeje pre novú slobodu a príležitosti. Mnohí porovnávajú arabskú jar s revolúciami vo východnej Európe v roku 1989.

Na druhej strane sa však objavili obavy z imigrácie, keď začali cez Taliansko a Grécko prúdiť vlny utečencov.

Rozčarovanie z Arabskej jari prišlo na jeseň. V Tunisku sa dostala k moci islamistická strana, v Egypte sprevádzali voľby násilnosti. V Líbyi musela proti diktátorovi Kadáfimu zasiahnuť NATO na čele s Francúzskom a Veľkou Britániou. Násilie prinieslo aj povstanie v Sýrii. 
REKLAMA

REKLAMA