Lajčák získal prestížne miesto v novej diplomatickej službe EÚ

Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton včera vymenovala bývalého slovenského ministra zahraničných vecí a diplomata Miroslava Lajčáka za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Ide o jednu z najvyšších funkcií v rámci novej diplomatickej služby EÚ.

Miroslav Lajčák (TASR)
foto: Miroslav Lajčák, zdroj: TASR

„Považujem za veľmi dobré pre Slovenskú republiku, že naša diplomacia bude zastúpená v najvyššom vedení novovznikajúcej diplomatickej služby,“ uviedol pre TASR Lajčák po svojom vymenovaní. K tretiemu najvyššiemu postu v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť slovenskému diplomatovi pomohli najmä predošlé pracovné skúsenosti. Okrem iného  rokoch 1991 až 1993 pracoval na zastupiteľskom úrade v Moskve, a v rokoch 2001 až 2005 bol slovenským veľvyslancom v Belehrade pre Juhosláviu, neskôr pre Srbsko a Čiernu Horu. Od roku 2005 do roku 2009 zasa pôsobil ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine.

„Predovšetkým bolo dôležité, aby ste spĺňali veľmi náročné zadefinované kritériá. Celý rad riadiacich postov v národnej službe, skúsenosti z Európskej únie, ovládanie daného teritória. Výberový proces trval niekoľko mesiacov, ale rozhodujúce bolo to, čo máte za sebou, tie roky práce," povedal Lajčák pre TASR.

Lajčáka bude mať vo svojej funkcii na starosti Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Ako dodáva, je to oblasť, kde sa stále niečo deje a Európska únia je najdôležitejším hráčom. „V mojom portfóliu je celý rad dôležitých otázok, netreba nikoho presviedčať o tom, aké sú citlivé a dôležité vzťahy Ruska s EÚ. Máme tu západný Balkán, kde chystáme dialóg Kosova so Srbskom, je tu Bosna a Hercegovina na prahu dôležitých procesov, ako sú ústavné zmeny. S krajinami Východného partnerstva pripravujeme dôležité rokovania.," cituje TASR Lajčákove slová.

Lajčák je v novej službe doposiaľ najvyššie postaveným predstaviteľom z nových členských štátov Únie. Okrem slovenského diplomata sa na vyššie pozície dostali aj bývalý lotyšský minister zahraničných vecí Vygaudas Ušackas, ktorý bude špeciálnym vyslancom EÚ v Afganistane, bývalá poľská veľvyslankyňa v Maroku Jana Wronecka, ktorá bude po novom zastupovať Úniu v Jordánsku, či bývalý bulharský premiér Philip Dimitrom- ten bude predstaviteľom EÚ v Gruzínsku.

Okrem Lajčáka sú známi aj ďalší výkonní riaditelia- pre americký kontinent ním bude Švéd Christian Leffler a pre odpoveď na krízy Talian Agostino Miozzo.

Nová služba

Európska služba pre vonkajšiu činnosť začne oficiálne svoju činnosť už 1. januára budúceho roka- teda takmer rok po tom, čo vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva (1. decembra), v ktorej sa po prvý raz spomína vytvorenie spoločnej diplomatickej služby EÚ. „Všetci diplomati i občania pocítia diplomatickú službu ako zmenu k lepšiemu. Zmyslom služby bude reprezentovať 27 členov, lepšie koordinovať názory, pripravovať pozície a argumenty. Cieľom však nie je, aby 27 krajín hovorilo jedným hlasom, ale o tom istom v rozhovore s tretími stranami,“ cituje TASR Lajčáka.

Otázka financovania novej služby však stále ostáva otáznou. Dôvodom je, že Európsky parlament a členské štáty sa doposiaľ nedohodli na tom, ako by mal vyzerať rozpočet Únie na budúci rok.

Okrem menovaných veľvyslancov a výkonných riaditeľov diplomatických zborov sú už od 25. októbra známe aj dve mená generálnych tajomníkov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Prvým je Francúz Pierre Vimont- kariérny diplomat, ktorý pôsobil ako veľvyslanec pri EÚ, či v Spojených štátoch. Druhým menovaným je Ír David O´Sullivan so skúsenosťami na vysokých postoch v rámci EK- pôsobil okrem iného ako generálny tajomník pre obchod, či generálny tajomník Komisie.

Catherine Ashton plánuje do konca roka ohlásiť nominácie na všetkých popredných postoch.

REKLAMA

REKLAMA