Miliband nechce viesť európsku diplomaciu

Britský minister zahraničia David Miliband včera odmietol kandidovať na jeden z „top úradov“, ktoré vytvorí Lisabonská zmluva. Stredo-ľavé zdroje pre EurActiv potvrdili, že Miliband sa nebude uchádzať o miesto Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku.

David Miliband, britský minister zahraničia, sa až do včera pokladal za najsilnejšieho stredo-ľavého kandidáta na post Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku, ktorý ustanoví Lisabonská zmluva. Včera však kandidatúru na post definitívne odmietol.

Miliband pre britské médiá opakovane vyhlasoval, že sa necíti byť vhodným kandidátom pre takýto post. Jeho včerajšie stretnutie s vedúcim skupiny PES v Európskom parlamente Poul Nyrup Rasmussenom je zrejme dôkazom, že svoje slová myslel vážne a zostane i naďalej v kabinete britského premiéra Gordona Browna.

Vysoko postavený zdroj z prostredia PES pre EurActiv potvrdil, že „Miliband odmietol to, čo doteraz odmietal len opatrne. Je to muž s tromi malými deťmi, ktorý si uvedomil, že táto práca si bude vyžadovať trávenie ďalších 5 rokov v lietadle“.

Na druhej strane, Milibanda mnohí favorizujú ako nástupcu Gordona Browna na poste lídra Labouristov. Súčasný premiér by sa straníckeho postu mohol vzdať po očakávanom víťazstve Konzervatívnej strany v najbližších parlamentných voľbách. Jeho odmietnutie vysokého postu v EÚ môže byť teda skôr politickou, než osobnou kalkuláciou, pripustil zdroj.

Švédsko má tému na najbližšie dni a týždne

Milibandovo odmietnutie kandidatúry na post európskeho „ministra“ zahraničia bude pravdepodobne jednou z hlavných tém európskych lídrov, ktorí sa dnes stretajú v Berlíne a pripomínajú si 20. výročie pádu Berlínskeho múra.

Úlohou Švédskeho predsedníctva pre ďalšie dni bude diskutovať s hlavami štátov EÚ a vysoko postavenými diplomatmi o možných kandidátoch na „top úrady“ skôr, než sa začne uplatňovať inštitucionálna architektúra podľa Lisabonskej zmluvy.

Keď Švédske predsedníctvo dosiahne kompromis o nomináciách, zvolá mimoriadny summit do Bruselu, kde sa kandidáti oficiálne potvrdia a lídri prijmú konečné rozhodnutia.

Pokiaľ ide o post Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku, do úvahy pripadajú i ďalšie osobnosti zo stredo-ľavého spektra – napríklad niekdajší taliansky minister zahraničia Massimo D’Alema, rumunský europoslanec Adrian Severin, niekdajší šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier, ale i bývala francúzska ministerka zahraničia Elisabeth Guigou.

Lisabonská zmluva by mala vstúpiť do platnosti 1. decembra 2009.

REKLAMA

REKLAMA