“Eurofondy pre zdravie”

Slovensko pripravuje OP Zdravotníctvo a bilancuje aj čerpanie eurofondov z programového obdobia 2004 - 2006.

Funds for Health
http://euractiv.sk

Pozadie:

Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá presadila na európskej úrovni možnosť podporovať zo štrukturálnych fondov aj zdravotnícke zariadenia. Bolo tak v období rokov 2004 – 2006 a prostredníctvom OP Zdravotníctvo sa bude v započatom trende pokračovať. EurActiv v piatok 27. októbra informoval v článku „Zdravé eurofondy“ o využívaní štrukturálnych fondov v zdravotníctve v končiacom skrátenom programovom období 2004 – 2006. Problematika vyžaduje podrobnejšiu analýzu.

Otázky:

Konferencia: „Využitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v zdravotníctve

Cieľom konferencie bolo zvýšiť informovanosť aktérov v zdravotníctve a dať podnet pre diskusiu o možnostiach a nástrojoch ŠF v starostlivosti o zdravie. Záštitu nad konferenciou mali poslanec EP Miroslav Mikolášik (EPP – ED) a predseda Žilinského samosprávneho kraja, Juraj Blanár (SMER – SD). Podporu konferencii prišiel vysloviť štátny tajomník MZ SR, Daniel Klačko. O praktické skúsenosti, názory a cenné poznatky s čerpaním eurofondov a riešením problematiky fondov EÚ v zdravotníctve sa prišli podeliť viacerí vplyvní poslanci Európskeho parlamentu (Ján Olbrycht (Poľsko), Georg Andrejevs (Lotyšsko), zástupcovia Európskej komisie z DG Regio (Peter Unger) a DG Sanco (Martin Dorazil), bývalý minister zdravotníctva Poľska Leszek Sikorski a ďalší poprední odborníci na oblasť reštrukturalizácie zdravotníctva. Medzi príspevkami nechýbal pohľad súkromného sektora, ktorý reprezentovala Európska federácia farmaceutického priemyslu (EFPIA), či dánske Európske tréningové centrum.

Dopyt po prostriedkoch enormný

Financovanie zdravotníctva zo štrukturálnych fondov v rokoch 2004 – 2006 bolo zamerané na niekoľko typov aktivít pre žiadateľov najmä z verejného sektora.Primárne boli podporované v rámci podopatrenia “3.1.2 Budovanie a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry” z Operačného programu Základná infraštruktúra. Projekty mohli byť a boli zamerané na investície do infraštruktúry zdravotníckych zariadení, t.j. najmä na celkovú rekonštrukciu budov, zateplenie fasád, výmenu okien, atď. pričom cieľom bolo najmä znížiť náklady na prevádzku budov a takto ušetrené prostriedky investovať do ďalšieho rozvoja príslušného zdravotníckeho zariadenia s ambíciou zefektívniť a skvalitniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Počet uspokojených žiadateľov bol v porovnaní s ich celkovým počtom relatívne nízky. Podarilo sa zrekonštruovať niekoľko nemocníc regionálneho a národného významu, čo však zďaleka nepostačuje na uspokojenie potrieb zdravotníctva. Výzva na predkladanie projektov pre podopatrenie 3.1.2 bola zverejnená 19. januára 2004 a počas programového obdobia prebiehali 4 kolá náborov projektov. Posledné kolo sa uzavrelo v decembri 2005. Uchádzať o projekt sa smeli len subjekty spadajúce územne pod Cieľ 1, teda zo všetkých krajov okrem Bratislavského.

MVRR zaevidovalo 126 návrhov projektov v celkovej sume presahujúcej 5,4 mld. Sk. 28 žiadostí bolo schválených v sume presahujúcej alokáciu samotného podopatrenia o 1 % (takmer 985 miliónov SK). K 20. októbru 2006 bolo uzatvorených 13 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Do projektového zásobníka (schválené projekty, pre ktoré už neboli k dispozícii finančné prostriedky v rámci výzvy) sa dostalo ďalších 35 projektov v sume takmer 2 mld. Sk. Najviac ich je z Prešovského a Nitrianskeho kraja. Zamietnutých bola presne polovica podaných žiadostí (63), hlavne pre formálne nedostatky a neoprávnenosť žiadateľa, či organizácie v jeho pôsobnosti. Ako problém sa prejavili aj nedoplatky na daniach, poistnom a odvodoch pri konkrétnych žiadateľoch.

 Aktuálne: Kontrahovanie a implementácia projektov

Zo 6 schválenými projektmi z podopatrenia 3.1.2. „Budovanie a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry“ (OP Základná infraštruktúra) je Žilinský kraj najúspešnejším spomedzi krajov. Aktívni pri ich získaní boli Žilinský samosprávny kraj a ďalší zriaďovatelia.

V Liptovskom Mikuláši sa rekonštruuje a modernizuje pôvodný chirurgický pavilón, z ktorého vznikne psychiatrické oddelenie. Na Oravu smerujú, resp. sa realizujú až tri europrojekty: Dolný Kubín dostavuje operačné sály, oddelenie anestézie a centrálnej sterilizácie, v Trstennej sa bude prispením EÚ riešiť zateplenie Nemocnice s poliklinikou a v Tvrdošíne sa buduje centrum pre poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej štandardom EÚ. V Štiavničke v okrese Ružomberok sa na Liečebni pre dlhodobo chorých menia okná a rekonštruujú strechy.

 Dekoncentrované aktivity podporujúce zdravotníctvo

Niekoľko menších projektov zameraných na informatizáciu zdravotníctva (jednak individuálnych projektov i národných) bolo realizovaných v rámci opatrenia OP Základná infraštruktúra 3.2. „Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor“. Tu boli pripravené dva národné projekty, kde je žiadateľom MZ SR: Informačný systém pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Informačný systém pre záchrannú zdravotnú službu a informačné systémy pre 11 nemocníc.

Z ostatných operačných programov poskytol priestor pre získanie finančných prostriedkov pre sektor zdravotníctva aj Operačný program Ľudské zdroje napr. na vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a Operačný program Priemysel a služby financoval projekty zamerané na podporu kúpeľníctva prostredníctvom investícií do cestovného ruchu.

 MZ SR stálo bokom od riadiacich štruktúr

Po príprave programovania v rokoch 2000-2003 sa rezortné ministerstvo implementácie programov financovaných zo štrukturálnych fondov  nezúčastňovalo. Samo bolo oprávneným žiadateľom pre subjekty v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a projekty podávalo.

 2007 – 2013: Koncentrácia, alebo nie?

MZ chce budovať na súčasných skúsenostiach. Z úrovne EÚ sa opiera o Strategické usmernenie Spoločenstva, konkrétne o „väčšie množstvo kvalitnejších pracovných miest“, ktorému je priradená priorita “ochrana zdravia pracovnej sily”. Ide najmä o preklenutie rozdielov v zdravotníckej infraštruktúre a zabraňovaniu zdravotným rizikám.

Na úrovni SR sa chce opierať o Stratégiu konkurencieschopnosti a o Národný program reforiem. Ide o posilnenie zdravotného systému, ktorý je jedným z predpokladov ekonomickej a fiškálnej stability ako základu pre zvýšenie zamestnanosti.

Slovenská republika plánuje hlavné priority postaviť na:

  • reštrukturalizácii systému zdravotnej starostlivosti
  • informatizácii zdravotníctva
  • rozvoji ľudských zdrojov v zdravotníctve
  • podpore a ochrana zdravia

MŽP SR sa bude potrebné dohodnúť v nakladaní s odpadmi, s ÚV SR v rámci OP Informatizácia spoločnosti pri elektronických službách verejnej správy, v rámci OP Vzdelávanie bude mať MŠ pod patronátom rozvoj systému a foriem celoživotného vzdelávania v zdravotníctve a v rámci podpory zdravia a predchádzaní zdravotných rizík bude mať k dispozícii časť financií z ESF aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. MZ SR informovalo, že prebiehajú rokovania s týmito riaidiacimi orgánmi. V rámci niektorých už existuje dohoda, že ministerstvo zdravotníctva bude vystupovať v nich v úlohe sprostredkovateľského orgánu a bude vyhlasovať výzvy a podpisovať zmluvy so žiadateľmi. Tým sa celková suma pre projekty venované zdravotníctvu riadené ministerstvom navýši. 

Pozície:

Radoslav Behul z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR označil niekoľko dôvodov, ktoré sa podpísali pod relatívne nízku úspešnosť žiadostí: „Hlavným dôvodom je enormný záujem o tieto prostriedky, ktorý je dôsledkom dlhodobého podfinancovania zdravotníctva, ktoré neumožňovalo realizovať potrebné investície do modernizácie a opravy budov. Programové obdobie 2004-2006 bolo skráteným obdobím s čím súvisela aj nižšia finančná čiastka, ktorú sme mohli na tento účel použiť. Počas implementácie projektov sa objavili problémy so zmenou právnej formy zdravotníckych zariadení a zmenou vlastníckych vzťahov v zdravotníctve.”

Zuzana Pikulová z MZ SR informovala, že ministerstvo vzhľadom na neúčasť pri implementácii programov v rokoch 2004 – 2006 nedisponuje prehľadnou analýzou o využití ŠF v rámci zdravotníctva vzhľadom na roztrieštenosť opatrení a aktivít medzi operačné programy a riadiace orgány. Údaje o konkrétnych projektoch a o výške finančných prostriedkov určených na podporu aktivít v rámci zdravotníctva sú kompetentné poskytnúť jednotlivé riadiace orgány operačných programov (ministerstvá). Aké budú celkové alokácie sa zatiaľ presne nevie. Príprava programových dokumentov prebieha od októbra až do marca budúceho roku. 

Vladimír Finsterle (ČR) upozornil, že v programovom období 2004 – 2006 v ČR sa zdravotníctvo medzi priority podporované ŠF nedostalo. Najviac do neho zo ŠF v rokoch 2000 – 2006 investovalo Portugalsko, ale aj GréckoŠpanielsko. V novom programovom období, aj keď sú ešte sporné alokácie, bude dekoncentrované v Regionálnych operačných programoch, Integrovanom operačnom programe a v OP Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť.

Ján Olbrycht (EPP-ED), poslanec EP a podpredseda Výboru pre regionálny rozvoj upozornil na viaceré dôležité dokumenty, s ktorými by sa mala verejnosť oboznámiť. Jednak sú to usmernenia ohľadne štrukturálnych fondov prijaté EP a strategické usmernenia ES ohľadne národných strategických referenčných rámcov. „Nemôžme v nových členských krajinách budovať len cesty, kým staré členské krajiny budú masívne investovať do znalostnej ekonomiky“, dodal. Vyzval účastníkov, aby aktívne vstupovali do prípravy programových dokumentov a žiadali pracovnú diskusiu, nie jednostranné „konzultácie“.

Garant konferencie, poslanec EP Miroslav Mikolášik (EPP – ED) zrejmil, prečo sa podujatie rozhodol umiestniť mimo hlavné mesto. Chcel medzinárodným účastníkom dať možnosť lepšie spoznať situáciu v regiónoch. „Veríme, že táto konferencia pomôže naučiť slovenských poskytovateľov efektívne čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, ktoré budú prínosom pre nemocnice, súkromné zdravotnícke zariadenia a všetkých, ktorí rozhodujú ako a kde prostriedky na zlepšenie zdravotníckej vybavenosti a starostlivosti umiestniť,“ dodal záverom Mikolášik.

Prof. Georgs Andrejevs (ALDE), poslanec a podpredseda Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín EP z Lotyšska vyzdvihol snahu Fínskeho predsedníctva presadiť prioritu zdravia do všetkých politík. „Priemerné % z HDP určené pre zdravotníctvo v nových členských krajinách predstavuje približne polovicu (4,5 %) z prostriedkov vyčlenených na tento účel v krajinách EÚ-15. (8,5 %) . Rovnako má EÚ-15 dlhšiu priemernú dĺžku života a nižší počet úmrtí v dôsledku nedostatočnej zdravotnej starostlivosti.“ Informoval, že medzi prioritami ŠF pre zdravotníctvo je v Lotyšsku aj podpora osôb infikovaných HIV / AIDS.

Magda Chlebus z Európskej federácie farmaceutického priemyslu podčiarkla, že je potrebná investícia každého centu do zdravia. Vyzvala pre tvorbu verejno-súkromných partnerstiev medzi zriaďovateľmi a súkromným sektor. Podľa nej v spoločnosti musí nastať posun vnímania zdravia. „ … zdravie nie je náklad, zdravie je investícia“, uviedla.

Vladimíra Olleová, námestníčka riaditeľa súkromného zdravotníckeho zaradenia Lehnice sa vyjadrila pre EurActiv, že „návrh OP Zdravotníctva je vyslovene sektorovo orientovaný programový dokument. Ak, nebude správne implementovaný, prejaví sa slabým účinkom na znižovanie regionálnych rozdielov. Pri takto širokom zábere programu hrozí, že zdroje budú rozptýlené do prostredia bez želaného efektu. Prílišná rozdrobenosť sa však netýka len aktivít, ale aj konečných prijímateľov. Zaradenie do zoznamu oprávnených prijímateľov pomoci je otázne najmä pri subjektoch, ktoré nie sú poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti. By naozaj stálo za zváženie, či je zmysluplné podporovať zo ŠF Úrad verejného zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vrátane ich regionálnych pobočiek, Národné centrum zdravotníckych informácií, Štátny ústav pre kontrolu liečiv a subjekty tretieho sektora. OP by sa mal sústrediť na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú svoje sídla v póloch rastu. Nemožno zabúdať na skutočnosť, že práve poskytovatelia majú najbližšie k občanom a najmä oni zápasia s akútnym nedostatkom finančných prostriedkov”, uvádza Olleová. K otázke konečných prijímateľov doplnila, že nie je jasné, či bude žiadosť o finančný príspevok predkladať priamo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, alebo jeho zriaďovateľ v zmysle platnej legislatívy. Tu vzniká podľa Olleovej riziko nekoordinovaného prístupu k dopytu po finančných prostriedkoch z programu a v extrémnom prípade k duplicitnému financovaniu tých istých aktivít, čo je neprípustné v zmysle legislatívy ES upravujúcej čerpanie ŠF.

Očakávaný vývoj a ďalšie kroky:

  • MVRR pokračuje v kontrahovaní a implementácii schválených projektov
  • MVRR ako hlavný koordinátor spoločne s ostatnými riadiacimi orgánmi pripravuje prípravu 11 operačných programov (november 2006)
  • do konca novembra by mali byť známe návrhy presných alokácií
  • predloženie OP na schválenie Bruselom sa očakáva začiatkom II. kvartálu 2007
  • prvé výzvy na nové programové obdobie budú zverejnené pravdepodobne najskôr v II. polroku 2007
  • projekty zo zásobníka by nemali vypadnúť, ako už viackrát ubezpečovali predstavitelia MVRR

REKLAMA

REKLAMA