Zmeny klímy zmenia aj zdravie

Už dnes sa dajú pozorovať vplyvy klimatických zmien na zdravie človeka. EÚ by mala podľa odborníkov Svetovej zdravotníckej organizácie posilniť schopnosť rýchlo reagovať na infekčné choroby a zabezpečiť efektívny komunikačný systém s obyvateľstvom.

“Mnoho zdravotných problémov sa vplyvom klimatických zmien zhorší”, hovorí Nata Menabde, regionálna riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizície (WHO) pre Európu v interview pre EurActiv.

V EÚ bude najvýznamnejším dopadom zmien klímy nárast chorôb spojených so znečisteným ovzduším ako napríklad dýchacie ochorenia a najmä u detí  – alergie. Starší ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami a metabolickými poruchami sa stanú oveľa zraniteľnejšími pretože sú citilvejší na vysoké teploty.

Počas prívalov horúčav sa dá očakávať prepuknutie infekčných chorôb. “Príkladom toho môže byť zvýšený výskyt salmonelózy, pretože mikróby sa rozmnožujú rýchlejšie keď je teplo a kontaminujú potraviny. Ak nenájdeme spoľahlivý systém dohľadu nad bezpečnosťou potravín, mohlo by to ľudí značne zasiahnuť”, vysvetľuje Menabde.

Podľa Európskeho centra na kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) sa niektoré infekčné ochorenia môžu šíriť ľahšie, pretože hmyz, ktorý ich prenáša by sa mohol dostať do nových častí Európy. ECDC už ako potenciálne hrozby označilo niektoré exotické choroby prenášané komármi ako je horúčka Chikungunya, horúčka Dengue, vírusové ochorenie z oblasti západného Nílu a dokonca možno aj malária.

Svetová zdravotnícka organizácia vydala 7. apríla správu pod názvom “Ochrana zdravia pred klimatickými zmenami v Európe”. Podľa nej klimatické zmeny predstavujú vážnu hrozbu pre ľudské zdravie a “neschopnosť reakcie by mohla byť “eľmi nákladná pokiaľ ide o nárast chorôb, výdavky na zdravotnú strarostlivosť a stratenú produktivitu”.

Podľa odhadov WHO úrodnosť poľnohopodárskych plodín v niektorých oblastiach, najmä pri Stredozemnom mori, do konca storočia poklesne o 30 %.

Prispôsobovaniu sa Európy klimatickým zmenám sa venovali aj poslanci na plenárnej schôdzi v Bruseli. Žiadajú najmä zahrnutie problematiky klimatický zmien do európskej legislatívy, vypracovanie štúdie o ekonomických aspektoch prispôsobovania sa klimatickým zmenám a zapracovanie otázok súvisiacich s klimatickými zmenami do rozvojovej spolupráce EÚ s tretími krajinami.

Väčšiu pozornosť odvodňovaniu krajiny navrhuje venovať Zita Pleštinská (EPP-ED). Voda môže podľa jej slov zmierniť klimatické problémy spôsobené odvodňovaním krajiny a prispieť tak k ozdraveniu klímy. Ambíciou tejto “novej paradigmy” je podľa nej zmeniť súčasnú prax odvodňovania veľkých území, ktoré je spôsobené odlesňovaním, poľnohospodárskou činnosťou či kanalizovaním dažďových vôd v mestách”.

REKLAMA

REKLAMA