„Biodiverzita nie je o tigroch a pandách, ale o prežití“

Chránené územia by mali do roku 2020 tvoriť 17 % rozlohy zemskej súše a vnútrozemských vôd, zhodli sa ministri životného prostredia z takmer 200 krajín na stretnutí v japonskom meste Nagoya venovanom boji proti strate biodiverzity.

Dažďový prales
Zdroj: Flickr; autor: Foto Martien

Ministri životného prostredia sa v rámci stratégie OSN zaviazali, že do dvoch rokov vypracujú národné plány pre ochranu biodiverzity. Dobrovoľné kroky sa zameriavajú na zastavenie neudržateľného rybolovu, zníženie znečistenia, ochranu koralových útesov a zastavenie straty genetickej rozmanitosti v poľnohospodárskom ekosystéme.

Krajiny si tiež stanovili cieľ ohľadne chránených území. Tie by mali tvoriť 17 % pevniny a vnútrozemských vodných plôch a 10 % morských a pobrežných oblastí.

Prijala sa stratégia mobilizácie zdrojov pre nárast pomoci oproti súčasnej úrovni rozvojovej asistencie pre podporu biodiverzity.

Prijatý bol aj nový protokol o zdieľaní prínosov z využívania genetických zdrojov planéte, ktorý sa má týkať vlád aj priemyslu. Mohlo by to znamenať uvoľnenie miliárd dolárov na pomoc rozvojovým krajinám, v ktorých zostáva väčšina svetového prírodného bohatstva.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že globálne odlesňovanie kleslo v poslednom desaťročí z priemerných 16 mld. hektárov ročne na 13 mld., z toho väčšina sa týka tropických krajín.

„Pokiaľ nezastavíme stratu rastlinných a živočíšnych druhov, hryzieme ruku, ktorá nás kŕmi,“ povedal Jo Leinen, predseda Výboru EP pre životné prostredie a líder delegácie Európskeho parlamentu v Nagyoa. „Zabezpečenie, aby stabilné ekosystémy existovali aj v budúcnosti, je rovnako dôležité, ako boj proti klimatickým zmenám. Biodiverzita nie je len o ochrane tigrov, pánd alebo prírodných parkov, ale o živobytí budúcich generácií,“ dodal.

Japonský premiér Naoto Kan ponúkol financovanie vo výške 2 mld. dolárov, ďalších okolo 110 mil. dolárov sa mobilizovalo na podporu projektov v rámci iniciatívy „Life Web“ pod Dohovorom OSN pre biologickú rozmanitosť (CBD), ktorá sa snaží o pozdvihnutie agendy chránených území.

„Sme sklamaní, že väčšina bohatých krajín prišla do Nagoya s prázdnymi vreckami,“ povedal Jim Leape, generálny riaditeľ WWF International.

Hlavným cieľom dohody – nazvanej „cieľ z Aichi“, podľa oblasti okolo mesta Nagoya, kde sa konal summit – je vytvorenie právneho rámca pre riadenie svetových genetických zdrojov a zdieľanie finančných výhod s rozvojovými krajinami.

Dramatická strata biodiverzity je už takmer dve desaťročia témou diskusie, ktorú značne komplikuje silné záujmy obchodu, vedy, zdravia a tradícií.

Protokol musí byť ratifikovaný národnými signatármi. Niekoľko delegácií, medzi nimi Venezuela, Bolívia a Kuba, vyjadrili obavy z miery záruk výhod pre rozvojové krajiny. Nechcú ale ísť proti konsenzu. 

Odpor sa však môže objaviť aj zo strany priemyslu

„Teraz sa potrebujeme uistiť, že americké spoločnosti z farmaceutického a kozmetického odvetvia sa ním (protokolom) budú riadiť, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na svetovom trhu,“ vyhlásil Jo Leinen. „Financovanie Akčného programu z Nagyoa musí preto pochádzať nielen z verejných rozpočtov, ale tiež zo súkromných zdrojov.“

Spojené štáty, ktoré neratifikovali Konvenciu o biologickej rozmanitosti, sa na konferencii v Nagyoa zúčastnili len v pozícii pozorovateľa.

Pozície

Eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik a belgická ministerka životného prostredia Joke Schauvliegeová uvítali výsledok stretnutia a spoločne vyhlásili, že „Nagyoa je výrazným krokom vpred. Dúfame, že budúce generácie ho budú považovať za „bod zvratu“, ktorý zachránil našu planétu z pokraja ekologickej katastrofy.“

Predseda Výboru Európskeho Parlamentu pre životné prostredie a líder delegácie Parlamentu v Nagyoa Jo Leinen očakáva od Európskej komisie, že navrhne legislatívu o biodiverzite, ktorá by spojila individuálne súčasti do právne záväzného formátu.

Ďalšie kroky

29. november – 10. december: Konferencia o klimatických zmenách v Cancúne, Mexiko.

Pozadie

Európska komisia odhaduje, že ročne sa vyrúbe okolo 13 mld. hektárov tropických lesov (čo je približne rozloha Grécka) a z toho takmer 96 % spadá do tropických oblastí, v ktorých žije asi polovica známych druhov živočíchov a rastlín.

Výrub lesov nie je hrozbou iba pre rôznorodosť rastlinných a živočíšnych druhov. Podľa exekutívy EÚ vytvára odlesňovanie približne 20 % globálnych emisií CO2, vďaka čomu je hlavným prispievateľov ku klimatickým zmenám.

Súčasné financovanie v boji proti strate biodiverzity činí okolo 3 mld. dolárov ročne. Niektoré rozvojové krajiny však tvrdia, že by sa malo stonásobne zvýšiť.
REKLAMA

REKLAMA