Ciolos: Agrodotácie sa budú pomaly presúvať na východ

Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ čaká reforma. V nasledujúcom finančnom rámci na obdobie 2014 - 2020 môžu západné krajiny, napríklad Francúzsko, prísť aj o 7 % dotácii. Tie sa presunú do strednej a východnej Európy. Povedal to v rozhovore pre EurActiv Dacian Ciolos, eurokomisár pre poľnohospodárstvo.

BioJablko
Aký bude dopad sporu EP a Komisie na farmárov?

Európska komisia koncom júna zverejnila nový finančný výhľad pre rozpočet EÚ. Podstatnú časť (okolo 45 %) z neho tvorí práve spoločná poľnohospodárska politika (SPP), pričom celkový objem dotácií by mal zostať po roku 2014 zachovaný.

Prostriedky sa však prerozdelia tak, aby nové členské štáty dostali spravodlivejší podiel. Komisár Ciolos nešpecifikoval o akú sumu pôjde. Súčasne však dodal, že zníženie dotácií pre krajiny západnej Európy nebude zase až tak dramatické.

„Nemám tie čísla teraz v hlave, ale povedzme, že niekde medzi 1 až 7 %. Minimálny príspevok je 1 % a pre krajiny s najvyššou úrovňou platieb klesne maximálne o asi 7 %.

Eurokomisár priznal, že konvergenčný proces bude vo východnej Európe trvať dlhšie, pretože je potrebné udržať rovnováhu medzi krajinami v prerozdeľovaní zdrojov z rozpočtu EÚ.

V niektorých krajinách by sa mala zmena prejaviť rýchlo. Napríklad v Lotyšsku by sa dotácia za hektár pôdy mala zvýšiť z 87 eur v roku 2013 na 140 eur v roku 2020, čo predstavuje 62-percentné navýšenie v priebehu siedmych rokov.

Na druhej strane, Maďarsku a Slovinsku sa subvencie nezvýšia, pretože už dnes dostávajú viac ako 90 % priemeru EÚ.

Koniec podpory pre „gaučových poľnohospodárov“

Treba si však uvedomiť, že to, koľko farmár nakoniec dostane, závisí aj od redistribučného kľúča danej krajiny, dodáva Ciolos.

Platby budú teda pravidelne klesať až dosiahnu limit 300 tisíc eur na jednu farmu. „Veľké farmy s neobmedzenými platbami už nie sú v súlade s logikou priamych platieb,“ povedal eurokomisár.

Reforma je namierená aj proti tzv. „gaučovým poľnohospodárom“, ktorí v skutočnosti prevádzkujú golfové ihriská a podobne. Podľa novej úpravy už nebudú mať na dotácie nárok.

Zelená SPP

Medzi kontroverzné opatrenia patrí podmienka, podľa ktorej musí byť 30 % financií celej politiky namierených na ochranné environmentálne nástroje – diverzifikáciu, udržanie trvalých pastvín a minimálne 7 % pôdy musí spĺňať podmienky biodiverzity.

Pre Francúzsko je 30 % jednoznačne priveľa. Na druhej strane, Ciolos tvrdí, že ostatní komisári požadovali ešte vyššie percento. Výsledných 30 % je kompromis.

Cieľom Komisie je vytvoriť „jednoduché pravidlá“, ktoré farmárov nezaťažia, avšak prispejú k lepšiemu využívaniu prírodných zdrojov.

Ciolos však zároveň dodal, že cieľom nie je podmieniť SPP environmentálnymi podmienkami. Časť priamych platieb pôjde na základný príjem všetkých farmárov, zatiaľ čo 30 % bude určených na motivovanie farmárov k ekologickejšiemu správaniu.

Farmári nebudú nútení zaviesť ekologickejšie postupy. „Nebude žiaden postih za nesplnenie ekologických opatrení a , v tomto prípade, sa platby jednoducho zastavia,“ povedal Ciolos. Je preto na každom farmárovi, či bude mať záujem dostať dodatočných 30 % finančných zdrojov.

Podľa eurokomisára neprináša reforma nové pravidlá, ale naopak, niektoré ruší. Zoznam podmienených povinností sa po roku 2014 podľa jeho slov zníži.

Úplné znenie rozhovoru vo francúzskom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Pozadie

Spoločná poľnohospodárska politika je založená na systéme poľnohospodárskych dotácií, ktoré podľa údajov Európskej komisie vyjdú európskych občanov na 30 eurocentov denne. Z celkového ročného rozpočtu na úrovni okolo 53 miliárd eur, pomoc farmárom tvorí 40 % celkového finančného rámca na obdobie 2007 – 2013. Ešte v roku 1984 však pohlcovala takmer 71 % rozpočtu. Exekutíva pritom očakáva, že do roku 2013 podiel SPP na rozpočte klesne na 33 %.

Väčšina výdavkov (70 %) spoločnej agropolitiky smeruje na priame platby farmárom, kým 20 % zasa smeruje na opatrenia na rozvoj vidieka. Zvyšok sa využíva na podporu exportných aktivít potravinárskych firiem.

Najväčší úžitok z podpory farmárom má Francúzsko (20 %), nasledované Nemeckom a Španielskom (obe 13 %), Talianskom (11%) a Veľkou Britániou (9 %).

REKLAMA

REKLAMA