O peniaze z Junckerovho fondu sa uchádza kontroverzná slovenská priehrada

Mimovládne organizácie upozorňujú, že bez prísnejších ekonomických a environmentálnych kritérií podporu z 315 miliardového Junckerovho balíka získajú aj rôzne kontroverzné projekty ako vodné dielo Slatinka.

Rieka, priehrada (Zdroj: EK)
http://euractiv.sk

Európski zákonodarcovia schválili koncom júna vznik Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) s rozpočtom 21 miliárd eur, z čoho 16 miliárd tvoria garancie z rozpočtu únie.

Projekty podľa odhadov Európskej investičnej banky dokážu prostredníctvom pákového efektu prilákať súkromné investície v pomere 1:15 na rozprúdenie rastu a zamestnanosti v únii.

Slovensko, ktoré do EFSI prispelo 400 miliónmi eur plánuje z fondu získať financie na plynovodný projekt Eastring, ktorý výrazne prispeje k zvýšeniu energetickej bezpečnosti regiónu, ale aj napríklad projekt vládneho mestečka, ktorý zefektívni výdavky na štátnu administratívu.

Na zozname kandidátskych projektov sa však nachádzajú aj rôzne kontroverzné projekty, ako napríklad vodné dielo Slatinka, ktoré Komisia odmietla v roku 2013 financovať z eurofondov kvôli environmentálnej škode, ktorú by plánovaná priehrada spôsobila na ohrozených biotopoch. História kontroverznej stavby však siaha až do roku 1950.

Problematická Slatinka

Údolie rieky Slatiny je podľa ochranárov domovom viacerých ohrozených druhov živočíchov a rastlín, niektoré z nich sú už dnes klasifikované ako kriticky ohrozené.

„Je paradoxné, že Slatinka sa dostala do výberu EFSI projektov. Tento nástroj má slúžiť na podporu inovačných investícií, rastu a zamestnanosti, pričom túto priehradu naplánovali komunistickí technokrati v roku 1950 na podporu ekologicky deštruktívneho ťažkého priemyslu,“ povedala Martina Paulíková zo združenia Slatinka, ktoré vzniklo v reakcii na znovuobnovenie projektu vodného diela.

Priehradu by podľa Ministerstva životného prostredia mala využívať predovšetkým jadrová elektráreň v Mochovciach, ktorej odber vody by sa po dostavbe 3. a 4. bloku mal zvýšiť o viac ako 20 miliónov metrov kubických. Slovenské elektrárne však dlhodobo tvrdia, že pre potreby fungovania elektrárne im postačuje vodná nádrž Veľké Kozmálovce  a teda Slatinku nepotrebujú.

Nové vodné dielo má slúžiť aj ako protipovodňová ochrana, či na zásobovanie úžitkovou a pitnou vodou pre okolité samosprávy. Vybudovanie rezervoára s objemom 27 miliónov m3 si okrem iného vyžaduje zaplavenie priľahlej dedinky Slatinka, ktorej obyvatelia žijú už desaťročia v neistote.

„Dokonca aj ekonomické dôvody pre tento projekt sú kontroverzné,“ naznačila Irena Jenčová z CEE Bankwatch. Odhadované náklady na výstavbu sú približne 86 miliónov eur, na návrat investícií by pri súčasnej nízkej cene úžitkovej vody investor čakal približne 400 rokov.  

Európska komisia čoskoro odsúhlasí prehľad kritérií, na základe ktorých bude nezávislá komisia prideľovať garancie z EFSI. Podľa druhej najväčšej skupiny Európskeho parlamentu, S&D, ex ante hodnotenie zaručí, že podporu získajú iba kvalitné projekty.

Jenčová tvrdí, že je nepravdepodobné, že výberový komisia projekt, ktorý európska exekutíva v minulosti odmietla podporí. Celkové hodnotenie projektov však podľa nej musí byť založené na ešte prísnejších ekonomických, sociálnych a environmentálnych kritériách, než aké v súčasnosti navrhuje Komisia, aby sa zaistilo, že financie sa poskytnú iba tým projektom, ktoré skutočne prispievajú k udržateľnosti Európy.

REKLAMA

REKLAMA