Európania podporujú ekologickejšie formy dopravy

Väčšina Európanov by súhlasila so spoplatnením dopravy podľa odjazdených kilometrov a je ochotná v záujme zníženia emisií pristúpiť na kompromis, čo sa týka pohodlia či rýchlosti cestovania. Zatiaľ čo denne jazdí autom až 90% Cyperčanov, na Slovensku je to len tretina.

Stopy a autá v snehu, Flickr: Orangeadnan (CC)
http://euractiv.sk

Počas príprav dlhodobého plánu pre dopravu si Komisia nechala vo všetkých členských krajinách vypracovať prieskum o podpore jednotlivých navrhovaných dopravných opatrení, napr. systému „pay as you drive“ (plať podľa toho, koľko jazdíš), ochote využívať častejšie verejnú dopravu či environmentálnom prístupe v rozhodovaní o kúpe auta. Eurobarometer takisto ukázal, aký druh dopravy používajú obyvatelia Únie najčastejšie.

Siim Kallas, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za oblasť dopravy, uviedol: „Tieto výsledky sú pre EÚ povzbudením v jej snahe o udržateľnejšiu dopravu. Ľudia očividne chápu, že nejde o maličkosť, a sú ochotní prispieť k znižovaniu vplyvu na životné prostredie. Inteligentné iniciatívy, ako systémy „pay as you drive“ a jednotný lístok na všetky možné typy verejnej dopravy, využívajú najnovšie technológie a umožňujú ľuďom informovane sa rozhodnúť, ako budú cestovať.“

Takmer 23% Slovákov chodí po vlastných

Prieskum ukázal, aké spôsoby dopravy využívajú Európania najčastejšie, teda pri svojich denných aktivitách. Takmer 53% obyvateľov EÚ jazdí autom, avšak medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely.

Denné využívanie auta potvrdilo takmer 90% respondentov z Cypru či 68,4% Slovincov. Na druhú stranu na každodenné aktivity využíva auto len asi 28% opýtaných z Maďarska a Lotyšska, 30% z Rumunska a 32% zo Slovenska. Viac ako 20% respondentov z vyššie zmienených krajín (okrem HU) na tieto aktivity uprednostňuje pešiu chôdzu, v Bulharsku je to viac ako 30% opýtaných. Bicykel si tradične volia predovšetkým Holanďania – viac ako 31% oslovených, motorku zase Gréci, Španieli a Taliani.

Plať, koľko jazdíš

Cieľom je zahrnúť všetky náklady súvisiace s riadením auta, ako sú zápchy na cestách, hluk, znečistenie, či nehody, ktoré vychádzajú z reálneho používania vozidla. Tento nový systém spoplatňovania pripomína spoločnú schému elektronických nálepiek Eurovignette pre nákladné autá, ktorý sa používa v Belgicku, Dánsku, Holandsku, Luxembursku a Švédsku.

Nový systém spoplatňovania by mal nahradiť súčasný paušál za registráciu a cestnú daň, ktoré nezohľadňujú to, v aký čas alebo ako často motorista vozidlo používa, rovnako ani hluk či úroveň znečistenia prostredia daného vozidla.

Z oslovených viac ako 25.000 respondentov 53% vodičov súhlasilo s nahradením súčasných poplatkov. Proti bolo 37% motoristov, z toho 17% silno proti takejto schéme.

Najvyššiu podporu má systém „pay as you drive“ v Luxembursku (71%) respondentov, Taliansku (68%), na Cypre (61%) a v Belgicku (60%) všetkých opýtaných. Na Slovensku je podpora mierne pod priemerom EÚ-27 – za zmenu súčasného systému bolo 49% oslovených, 5% bolo silno proti a 29% respondentov nebolo rozhodnutých.

Avšak prijatím tejto schémy by sa zašlo oveľa ďalej než je existujúci systém Eurovignette, pretože by v skutočnosti nahradila súčasné spoplatňovanie áut. Aby to členské štáty prijali, systém by musel priniesť vyšší príjem z daní ako kompenzáciu za stratu príjmov do štátnej pokladne. Vzhľadom na klesajúce reálne používanie áut v západoeurópskych krajinách, znížili by sa aj výnosy zo systému.

Ochota presedlať na verejnú dopravu

Zatiaľ čo väčšina používateľov dáva z praktických dôvodov prednosť cestovaniu autom, takmer tri štvrtiny občanov EÚ (71 %) uviedlo, že by uvažovalo o častejšom využívaní verejnej dopravy, ak by existovala možnosť kúpiť si jednotný lístok na všetky typy dopravy. O častejšom využití verejnej dopravy by pri jednotnom lístku uvažovalo 65% opýtaných Slovákov. Najviac naklonených tejto možnosti boli Gréci, Španieli a Cyperčania.

Medzi hlavné dôvody uprednostňovania auta uvádzali vodiči väčšie pohodlie v porovnaní s verejnou dopravou, nedostatok spojení, nízku frekvenciu spojov a nespoľahlivosť verejnej dopravy.

Ľuďom, ktorí denne cestujú autom, bola položená otázka, za akých podmienok by boli ochotní používať aj iné druhy dopravy.

Približne dve tretiny opýtaných (65 %) uviedli, že by prehodnotili svoj prístup v prípade zjednodušenia prestupov z jedného druhu dopravy na iný, 52 % uviedlo, že by sa dali presvedčiť kvalitnejšími (online) informáciami o cestovných poriadkoch, 47 % si želalo atraktívnejšie terminály a 38 % by uvítalo možnosť kúpy cestovných lístkov online.

Kúpa „zelenšieho“ auta

Pri kúpe vozidla by zase motoristi boli ochotní ustúpiť pokiaľ ide o rýchlosť auta (68%), jeho veľkosť (62%) či dojazd, teda vzdialenosť, ktorú auto dokáže prejsť, kým treba natankovať alebo nabiť batérie (56%).

Z ponúknutých možností, boli občania EÚ najmenej prístupní (54% oslovených) prihliadať na redukciu škodlivých emisií v otázke kúpnej ceny.

Ako najmenej „environmentálne zmýšľajúci“ motoristi z prieskumu vzišli Rumuni, ktorí boli najmenej ochotní ku kompromisom pokiaľ šlo o rýchlosť, veľkosť i dojazd vozidiel a takisto u nich bola najčastejšia nerozhodná odpoveď – „neviem“.

Slováci sa pri otázkach obmedzovania sa pri výbere auta vzhľadom na emisie tiež ocitli hlboko pod priemerom Únie. Zo stredoeurópskych krajín vyzneli „najoptimistickejšie“ Maďari.

Doprava sa na emisiách vypúšťaných do ovzdušia podieľa 25 percentami.

REKLAMA

REKLAMA