Európska emisná politika nie je v súlade s klimatickou dohodou OSN

Skupina významných podnikov žiada Komisiu o ambicióznejšiu reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami.

shutterstock_334716803
Zdroj: Emisie/Shutterstock

Skupina najväčších a najziskovejších spoločností obchodovaných na burze vyzvala EÚ, aby v kontexte klimatickej zmluvy OSN z Paríža zvýšila ambicióznosť Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS).

Výzva prichádza v čase, keď európske inštitúcie pracujú na balíčku reforiem ETS vrátane prísnejších cieľov, zavedenia opatrení na zvýšenie cien uhlíka a cielenej pomoci pre energeticky náročné odvetvia ohrozené presunom výroby do krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi. Väčšina opatrení by mala nadobudnúť platnosť v ďalšej fáze obchodovania.

„Firmy potrebujú silné a konzistentné ekonomické signály o cieľoch a časovom harmonograme spolu s cenou uhlíka, ktorá podporí ich úsilie dekarbonizovať a rozvíjať nové technológie,“ tvrdí Skupina podnikateľských lídrov princa z Walesu, medzi ktorých patria napríklad zástupcovia Tesca, Jaguar Land Roveru, Skansky, Philipsu či Coca-Coly ET a Unileveru.

Revízia by mala podľa nich nielen zaručiť vyššie ceny za tonu emisií ale odstrániť aj alternatívne možnosti pridávania kreditov do systému, ktoré ich opätovne stláčajú nadol.

Ak chce EÚ splniť svoje klimatické ciele, musí navyše postupne sprísňovať percentá, o ktoré sa každoročne znižuje celkový počet povoleniek v systéme. V súčasnom návrhu Komisie by sa ich počet mal znižovať o 2,2 % ročne. Podnikateľskí lídri navrhujú sprísniť redukčný cieľ o 0,2 %.

Ambicióznejší lineárny korekčný faktor je tŕňom v oku zástupcom ťažkého priemyslu, ktorý je často vystavený silnej medzinárodnej konkurencii a tlakom na presun výroby mimo EÚ. Faktor sa totiž uplatňuje aj na celkový počet „povoleniek zadarmo,“ ktoré členské štáty môžu rozdať v rámci ochrany ohrozených odvetví.

Napríklad združenie európskych oceliarov EUROFER požaduje úplné vypustenie korekčných úprav, aby sa zabránilo poklesu pridelených bezodplatných kvót „pod technicky a ekonomicky uskutočniteľné úrovne“.

Kvóty zadarmo treba prehodnotiť

Skupina podnikateľských lídrov upozornila, že systém prideľovania kvót musí odrážať skutočné vystavenie sektora globálnej konkurencii. V prípade, že v iných krajinách spoplatnia emisie CO2, malo by sa to odraziť aj na znížení bezodplatných povoleniek pre európske podniky.

„Stále viac krajín a regiónov uhlík spoplatňuje a po podpise zmluvy z Paríža je pravdepodobné, že ich bude ešte viac. Bezodplatné alokácie by mali brať do úvahy aj politiky v krajinách, ktoré sú na medzinárodnej úrovni hlavnými konkurentmi,“ hovorí skupina v správe, ktorú vypracoval Inštitút Univerzity v Cambridge.

Čína, ktorej neférovo lacná oceľ spôsobuje problémy európskym hutníkom, sa chystá zaviesť uhlíkový trh do roku 2017. Členovia skupiny princa z Walesu vyzývajú európske inštitúcie, aby stiahli kvóty zadarmo v prípade, že sa ukáže, že konkurenčnú nevýhodu pre ohrozené sektory nespôsobuje Európsky systém obchodovania s emisiami.

Návrh skupiny bude pravdepodobne čeliť odporu najmä zo strany energeticky náročných odvetví, ktoré dlhodobo upozorňujú aj na problémy spojené s „nepriamymi nákladmi ETS“ vo forme zvýšenej ceny elektrickej energie.

Do systému sú totiž zapojené aj energetické spoločnosti, ktoré zvýšené náklady na uhlík premietajú do cien energií. Napríklad v predbežnom stanovisku Slovenska k návrhu rozhodnutia o zriadení stabilizačnej rezervy pre ETS ministerstvá upozorňujú, že „zvýšenie ceny uhlíka o 1 euro by sa mohlo premietnuť do zvýšenia ceny energie v priemere o 0,5 % v porovnaní s aktuálnou cenou“.

Pozadie

Emisné kvóty pre priemysel a energetický sú základným kameňom európskej klimatickej politiky. Podniky a elektrárne, ktoré pri výrobe vyprodukujú viac emisií skleníkových plynov, ako mohli, si musia potrebné povolenky dokúpiť.

Nadbytok kvót v systéme v dôsledku hospodárskej krízy však dlhodobo stláča ceny emisií nadol. Podniky tak nie sú motivované investovať do modernizácie a zelených technológií, ktoré by boli priaznivejšie pre životné prostredie.

Alokácia bezodplatných povoleniek je založená na systéme porovnávania jednotlivých podnikov v rámci sektora, tzv. benchmarkovania. Iba 10 percent tých najefektívnejších prevádzok ohrozených presunom výroby dostane 100 percent potrebných kvót zadarmo.

REKLAMA

REKLAMA