Európske lesy paradoxne prispievajú k otepľovaniu planéty

Dnešné lesy zachytávajú menej uhlíka ako tie spred industriálnej revolúcie. Môže za to moderné lesné hospodárstvo.

európske lesy
Zdroj: PlusONE/Shutterstock

Stromy a lesy sú kľúčové v ochladzovaní planéty, pretože zachytávajú oxid uhličitý z atmosféry a viažu ho do svojich kmeňov, listov či koreňov.

Lesy každoročne pohltia asi štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov a po oceánoch sú najdôležitejším pomocníkom pri boji proti globálnemu otepľovaniu.

Nová štúdia, ktorú nedávno publikoval vedecký časopis Science však naznačuje, že viac stromov nemusí nevyhnutne znamenať aj chladnejšiu planétu.

Od roku 1750 sa zalesnenie Európy zvýšilo o celých 10 percent. Európa však od roku 1850 stratila približne 436 tisíc kilometrov štvorcových tvrdého dreva, ktoré bolo nahradené obchodne využiteľnejšími ihličnanmi ako sú smreky či borovice. Až 85 % európskych lesov sa dnes využíva komerčne, čím dochádza k uvoľneniu uhlíka uloženého v stromoch a pôde.

Výsledkom bádania tímu doktorky Kim Naudts, ktorá zrekonštruovala posledných 250 rokov európskeho lesného hospodárstva, je zistenie, že dnešné lesy zachytávajú o 3,1 miliárd ton uhlíka menej ako tomu bolo v polovici 18. storočia.

Prechod z listnatých na ihličnaté lesy ma za následok oteplenie nižšej vrstvy atmosféry v Európe o 0,12 stupňov Celzia. Vedci z francúzskeho Laboratória klímy a životného prostredia však tvrdia, že toto zvýšenie teploty sa rovná približne 6 percentám globálneho otepľovania spôsobeného spaľovaním fosílnych palív.

„Zmenou lesa sme zmenili aj množstvo radiácie, vody a energie, ktoré stromy uvoľňujú,“ povedala vedúca výskumníčka. Ihličnany navyše absorbujú viac svetla a teda zachytávajú aj väčšie množstvo tepla. Prostredníctvom vyparovania uvoľňujú aj menej vody, ktorá by dokázala planétu ochladiť.

Ide o veľmi dôležité zistenie, keďže v rámci klimatických opatrení viacero krajín plánuje zvýšiť zalesnenie svojho územia. Známy je napríklad čínsky „veľký zelený múr,“ ktorý po dokončení pokryje približne 400 miliónov hektárov pôdy. Spojené štáty chcú v rámci zmierňovania klimatických zmien vysadiť 254 tisíc kilometrov štvorcových a Rusko asi 170 tisíc.

„Naše výsledky ukazujú, že vo veľkej časti Európy by program na výsadbu stromom pomohol kompenzovať emisie, ale neochladil by planétu a to najmä v prípade, že pôjde o zalesňovanie ihličnanmi,“ povedala doktorka Naudts.

Tím výskumníkov tvrdí, že klimatické plány by mali samozrejme počítať aj so zalesňovaním pôdy, musia však brať do úvahy, akým spôsobom sa budú porasty ďalej obhospodarovať.

„Výzvou teraz je, či je vôbec možné nájsť stratégiu, ktorá prinesie zníženie teploty a zároveň umožní produkciu dreva a iných ekosystémových služieb,“ zhodli sa.

REKLAMA

REKLAMA