Klimatické zmeny stále častejším dôvodom migrácie

Rozvojové krajiny trpia následkami klimatických zmien a otepľovania planéty vo väčšej miere ako krajiny globálneho severu.

Čakanie na potraviny v Afrike (TASR)
http://euractiv.sk

Zhoršujúce sa životné podmienky a environmentálne faktory sú jedny z dobre zdokumentovaných dôvodov migrácie obyvateľstva.

Priemyselné aktivity ľudstva podľa väčšiny klimatických vedcov v poslednom storočí prispeli k zrýchľovaniu klimatických zmien a preto podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) môžeme v nasledujúcich desaťročiach očakávať stále viac vnútornej ale aj cezhraničnej „environmentálnej“ migrácie.

Hoci historicky sú za najväčšie znečistenie planéty zodpovedné bohaté krajiny globálneho severu, už dnes rozvíjajúce ekonomiky tvoria viac ako polovicu emisií skleníkových plynov. Globálne otepľovanie, spôsobené nárastom množstva CO2 v atmosfére však poškodzuje chudobné krajiny výrazne viac ako priemyselne vyspelé ekonomiky.

Napríklad až 80 % všetkých obyvateľov vystavených riečnym záplavám pochádza z celkovo 15 krajín. Všetky sa nachádzajú v rozvojových oblastiach.

Zdroj: Krajiny najviac zasiahnuté riečnymi záplavami/ EurActiv.com

Od roku 1880 stúpla podľa NASA hladina mora o viac ako 20 centimetrov. Predpokladá sa, že do konca storočia vystúpi o ďalších 2,5 až 10 centimetrov. Až 10 z 15 najväčších miest rozvíjajúceho sa sveta, ako napríklad Káhira či Bombaj, sa však nachádza v nízko položených pobrežných oblastiach a preto ich stúpajúca hladina morí bytostne ohrozuje.

Globálne otepľovanie navyše zvyšuje riziko šírenia chorôb, ktoré prevládajú v chudobných častiach sveta. Napríklad len v samotnej Afrike môže byť do roku 2030 v dôsledku rastúcich teplôt vystavených malárii až o 90 miliónov ľudí viac ako je tomu dnes.  

Výkyvy počasia a meniace sa klimatické podmienky budú mať výrazný vplyv aj na poľnohospodárstvo, ktoré je jednou z hlavných hospodárskych aktivít rozvojových krajín. Podľa Svetovej banky sa poľnohospodárke výnosy v subsaharskej Afrike scvrknú do polovice storočia o 10 percent a to za predpokladu, že sa podarí udržať otepľovanie pod 2 stupňami Celzia. V prípade vyšších teplôt môže ísť až o 15-20 % zníženie produkcie viacerých plodín.

V južnej Ázii môže poľnohospodárska produkcia v dôsledku častejších monzúnov a nárastu teploty poklesnúť až o 18 %, v prípade Európy a Spojených štátov amerických však len o 1-2 %.

Je Paríž dostatočnou odpoveďou?

Krajiny OSN sa v decembri minulého roka zaviazali zastaviť otepľovanie planéty pod 2 stupne Celzia a bohaté štáty prisľúbili finančne pomôcť rozvojovému svetu prispôsobiť sa zmenám klímy.

Dohoda však nadobudne účinnosť až potom, čo ju ratifikuje aspoň 55 krajín, ktoré predstavujú minimálne 55 % svetových emisií skleníkových plynov. Podobná podmienka platila aj pre predchádzajúcu globálnu klimatickú zmluvu, Kjótsky protokol, ktorá napokon vstúpila do platnosti až 8 rokov od ustanovujúcej konferencie.

Na rozdiel od predchádzajúceho protokolu, ktorý platí ešte do roku 2020, má však parížska zmluva podporu väčšiny najdôležitejších krajín, ako je USA a Čína. Silnejší tlak na svetových lídrov vyvíja aj občianska spoločnosť. Mnohí pozorovatelia preto ratifikáciu novej klimatickej zmluvy považujú len za „formalitu“.

Otázne však ostáva dlhodobé plnenie cieľov, ktorých časť je právne záväzná. Medzinárodné právo je totiž často ťažko vynútiteľné. Parížsku zmluvu budú môcť krajiny začať podpisovať 22. apríla 2016, na Deň Zeme.

REKLAMA

REKLAMA