Krajiny EÚ zvažujú ako použijú miliardy z emisií

Nemecko chce všetky príjmy z aukcií emisií smerovať na boj s klimatickou zmenou. Mnohé členské krajiny zatiaľ nemajú jasno a snažia sa vymyslieť čo z polovicou príjmov, ktorá nemusí ísť na klimatické projekty.

Hands Cutting Banknote,(Ambro, freedigitalphotos)
Autor: Ambro, Portfolio: http://www.freedigitalphotos.net/images/view_photog.php?photogid=1499

Jednotlivé národné plány o tom, ako mienia krajiny použiť výnosy z dražieb kvóty od roku 2013 vznikajú len veľmi pomaly a často sú nekonkrétne.

Podľa pravidiel EÚ pre tretiu fázu obchodovania ETS od budúceho roku by sa malo aspoň 50 % z príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie použiť na projekty znižovania emisií doma alebo v najmenej rozvinutých krajinách. Lídri jednotlivých členských krajín sa na tom dohodli na zasadnutí Európskej rady v decembri 2008.

Slovenská vláda svoj plán účelu použitia výnosov z aukcií v týchto dňoch dokončuje. Čiastočne by sa nimi mala dotovať aj výroba elektriny z domáceho uhlia. (EurActiv, 10.09.2012)

Jasné Nemecko

Nemecko, ktorého priemysel a energetika majú najväčší počet pridelených kvót, možno z hľadiska pripravenosti pokladať za model. Norbert Gorissen z federálneho ministerstva pre životné prostredie v máji 2012 potvrdil, že všetky tieto príjmy pôjdu na klimatické a energetické projekty, a to prostredníctvom špeciálneho Nemeckého energetického a klimatického fondu, ktorý vláda zriadila ešte v roku 2010.  Tento „inovatívny prístup“ ocenila vo svojej analýze aj organizácia Germanwatch.

Pôvodne mal asi 20 % príjmov nového fondu pritiecť zo sektora jadrovej energetiky a 80 % z aukcií. Po rozhodnutí o odstavení atómových elektrární sa koncept príjmov fondu zmenil.

V návrhu federálneho rozpočtu pre roku 2013 vyhodnotilo ministerstvo financií očakávané príjmy v období 2013-2016, aj s odhadovanou cenou kvót za tonu CO2 od 10 eur do 12,4 eur.

Očakávané výnosy ETS z Energetického a klimatického fondu (Germanwatch)

 

Približne 15 % príjmov pôjde na medzinárodné projekty boja s klimatickou zmenou, konkrétne na ochranu lesov a biodiverzity , zlepšenie existujúcich klimaticky súvisiacich aktivít, napr. adaptáciu, a na nový nástroj – Nemeckú iniciatívu klimatickej technológie.

Čo vymyslia ostatní?

Ďalšími dôležitými ekonomikami sú Francúzsko a Spojené kráľovstvo, ktoré zatiaľ nespresnili svoje plány pre použitie výnosov z dražieb povoleniek. Francúzska vláda by svoj plán mala predstaviť už onedlho  – počas jesene.

Britské ministerstvo pre energetiku a klímu DECC dokonca upozorňuje na to, že z európskej legislatívy nevyplýva povinnosť použiť výnosy na klimatické projekty. „Existuje právne nezáväzný záväzok  členských krajín EÚ, aby aspoň polovicu výnosov z dražieb vynaložili na boj s klimatickou zmenou v EÚ a rozvojových krajinách,“ uvádza DECC na svojej internetovej stránke. Briti sú momentálne, rovnako ako Slovensko, v procese transpozície zvyšku opatrení zo smernice 2009/29/ES, ktoré nadobudnú platnosť od budúceho roku a presunuli ich do tzv. druhej fázy transpozície.

V Poľsku je zatiaľ plán pre použitie výnosov v štádiu vládnych debát, neschválil sa ale žiaden konkrétny návrh a spustenie oficiálnej konzultácie sa zatiaľ odkladá. Ministerstvo životného prostredia síce poukazuje na ustanovenie smernice o 50%, ministerstvo financií sa ale tomu bráni.

Aktivisti z Klimatickej koalície žiadajú vládu, aby všetky získané prostriedky z aukcií, ktoré by mohli byť až na úrovni 27 miliárd eur,  smerovali na klimaticky prospešné projekty, a konkrétne pre občanov – program Čistý zisk pre občanov“. Nechcú, aby šli pre veľké energetické firmy alebo do „rozpočtovej čiernej diery“.

V Českej republike si 50 % výnosov, ktoré pôjdu na rôzne klimatické projekty, rozdelia spotrebitelia so službami verejnej správy a priemyslom. Cez dotačný program Zelená úsporám, ktorý spravuje Štátny fond životného prostredia, budú plynúť peniaze  najmä na rekonštrukcie verejných budov, ako sú školy, škôlky, sociálne a kultúrne zariadenia. Druhou skupinou budú rekonštrukcie súkromných domov s cieľom zvýšiť ich energetickú účinnosť.

Zatiaľ čo v roku 2013 majú ísť všetky výnosy z aukcií na tieto projekty, od roku 2014 sa 36 % zo získanej čiastky použije na projekty úspor energie so zameraním na rozvodné systémy tepla a vlastné úspory v priemysle. Na tom trval minister priemyslu a obchodu.

Podľa dohody vládnych strán z apríla 2012 pôjde druhá polovica výnosov priamo do  štátneho rozpočtu. Ministerstvo životného prostredia odhaduje príjmy z akcií v dvoch scenároch – v prípade ceny 26 eur za tonu CO2 by za sedem  rokoch mohla ČR získať asi 7,5 miliardy eur, pri postupnom náraste zo súčasných 7 eur na 14 eur by celkové výnosy boli asi 3,7 miliardy eur.

O konečnej podobe využitia sa ešte rokuje v rámci nového zákona o obchodovaní s povolenkami.

V Belgicku by sa mala dohoda o použití výnosov z aukcií dosiahnuť do konca tohto roka. Popri tradičnej argumentácii priemyslu a environmentalistov sa očakávajú zložité rokovania aj medzi federálnou vládou a regiónmi. 

Jasný cieľ zatiaľ nemajú ani výnosy emisných aukcií v Grécku. Podľa informácií portálu ENDS Europe by časť zo získaných prostriedkov mala ísť do špeciálneho fondu podpory obnoviteľnej energie, zvyšok by sa mohol použiť na nákup emisných povoleniek pre sektor elektrickej energie alebo na splatenie národného dlhu.

REKLAMA

REKLAMA