Kto dá koľko na financovanie klimatickej politiky?

Ministri životného prostredia sa v pondelok nedokázali dohodnúť na spoločnej európskej pozícii v globálnych klimatických rokovaniach. Horúcu otázku peňazí nechali ministrom financií, ktorí sa stretnú budúci utorok (10. marec) v Bruseli.

Pozadie

Komisia zverejnila návrh globálnej klimatickej dohody, ktorá by po roku 2012 nahradila Kjótsky protokol, 28. januára 2009. Krajiny ako Čína a India vyzýva k tomu, aby prebrali svoj diel zodpovednosti a spomalili rast svojich emisií do roku 2020 o 15-30% v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli ak neprijmú žiadne opatrenia.

EÚ sa zas zaviazala znížiť emisie do 2020 o 20% v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Ak prijmú ostatné rozvinuté krajiny podobne ambiciózny záväzok, je ochotná prijať až 30% limit.

Jednou z horúcich otázok globálnych klimatických rokovaní je, ako financovať zavádzanie čistých technológií v rozvojovom svete.

Financie nejasné

Ministri životného prostredia súhlasia s tým, že je dôležité bilaterálne i multilaterálne financovanie klimatických opatrení. Diskutuje sa o dvoch možnostiach:

  • financovanie z peňazí získaných predajom emisných povoleniek
  • ročný finančný záväzok, určený podľa úrovne emisií jednotlivých krajín a odhadu ekonomických možností.

Konkrétna výška finančných záväzkov však zatiaľ nie je stanovená. Ministri životného prostredia posunuli horúci zemiak svojim kolegom z rezortov financií a hospodárstva.

Rada pre životné prostredie však plne podporila návrh Komisie, aby sa od rozvojových krajín vyžadovalo 15-30% zníženie emisií do roku 2020 oproti úrovni, ktorú by v tom roku dosiahli bez prijatia opatrení. Rozvojové krajiny vyzvali, aby do 2012 pripravili plány rozvoja nízkouhlíkovej ekonomiky, a vyvinutejšie z nich majú čo najskôr prejsť na vlastný systém obchodovania s emisiami.

Podľa viacerých členských štátov je na finančné záväzky priskoro. Podľa nemenovaného zdroja by EÚ ešte nemala vykladať karty na stôl.

Náklady klimatickej politiky

Podľa Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC) sa podarí globálne otepľovanie zastaviť len vtedy, ak investície do ochrany klímy dosiahnu do roku 2020 až 175 miliárd eur ročne. K tomu treba pripočítať náklady na prispôsobenie sa zmenám, ktoré už prebiehajú.

Návrh Komisie stavia na odhade IPCC. Viac ako polovica sumy by podľa nej mala ísť do rozvojových krajín. Greenpeace však považuje 175 miliárd eur za „irelevantnú“ sumu, pretože nestanovuje žiadne limity pre EÚ ako blok, ale týka sa klimatických snáh všetkých krajín a obsahuje verejné i súkromné zdroje.

Bez peňazí nebude dohoda

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas dal jasne najavo, že globálne rokovania v Kodani sa budú lámať na financovaní klimatickej politiky v rozvojových krajinách. Bez peňazí podľa neho nebude žiadna dohoda. To isté zdôrazňujú environmentálne a rozvojové organizácie.

WWF si myslí, že EÚ by sa mala zaviazať k poskytnutiu 30 miliárd eur ročne na rozvoj čistých technológií a zabrzdenie odlesňovania v rozvojových krajinách (naviac k 0,7% HDP, ktoré majú byť poskytované ako rozvojová pomoc). Komisiu odsudzuje za to, že nie je schopná využiť potenciál šetrenia energiou. Financovanie výskumu a vývoja v tejto oblasti by malo byť do roku 2020 desaťnásobne vyššie, než dnes.

Podľa Greenpeace nie je podpora pre rozvojové krajiny zo strany EÚ vecou charity, ale vecou „splatenia historického dlhu“. Organizácia žiada rozvinuté krajiny, vrátane novoindustrializovaných, aby sa zaviazali k poskytovaniu minimálne 40 miliárd eur ročne do roku 2020 na environmentálne projekty v rozvojových krajinách. Ďalších 30 miliárd bude potrebných na zastavenie odlesňovania a 40 miliárd na financovanie opatrení na prispôsobenia sa dopadom už prebiehajúcich klimatických zmien.

Dohoda z Kodane by tak mala obsahovať záväzok poskytovať minimálne 110 miliárd eur ročne, do roku 2020, na pomoc rozvojovým krajinám, tvrdí Greenpeace. Súhlasí s WWF, že EÚ by mala poskytnúť svoj „spravodlivý podiel“, čo je asi 35 miliárd eur.

Humanitárna organizácia Oxfam varuje EÚ aby „nezaobchádzala so životmi chudobných ľudí ako s nástrojom na vyjednávanie“. Vlády vyzvala, aby „vyložili peniaze na stôl“.

Ďalšie kroky

  • 10. marec 2009: o otázke budú diskutovať ministri fianncií EÚ
  • 19.-20. marec 2009: Summit EÚ má prijať spoločnú pozíciu pre globálne klimatické rokovania
  • 7.-18. december 2009: v Kodani sa stretne medzinárodné spoločenstvo s ambíciou prijať dohodu, ktorá nahradí Kjótsky protokol

REKLAMA

REKLAMA