Maďarsko a Slovensko majú najlepšie klimatické politiky z V4

Slovensko a Maďarsko sa v indexe zmeny klímy umiestnili lepšie ako niektoré krajiny západnej Európy. Lepšia ako Holandsko, či Rakúsko, je aj India.

Emisie z komínov (FreeDigitalPhotos.net)
Autor: worradmu, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Germanwatch a CAN Europe včera (8. december) na klimatickej konferencii OSN v Lime predstavili vyhodnotenie indexu zmeny klímy (Climate Change Performance Index, CCPI). Približne 300 expertov takto každoročne hodnotí stav a vývoj emisií skleníkových plynov, energetickú účinnosť a klimatické politiky 58 krajín.

Na najvyššom mieste (štvrtom, keďže prvé tri miesta boli vynechané) sa umiestnilo Dánsko, ktoré má ambicióznu politiku v oblasti znižovania emisií CO2 a podpory obnoviteľných zdrojov.

Hneď za Dánskom sa umiestnilo Švédsko, ktoré prekvapilo najmä vnikajúcimi výsledkami v znižovaní emisií sektora budov a bývania. Švédsku sa podarilo znížiť emisie v tomto sektore až o 70% v priebehu 5 rokov.

Z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa najlepšie umiestnilo Maďarsko (14. miesto) a Slovensko (15. miesto). Hoci Českej republike sa oproti minulému roku podarilo posunúť sa nahor až o 13 pozícií, a to najmä vďaka zlepšeniu využívania obnoviteľných zdrojov energie, umiestnila sa iba na 26. mieste.

Najhoršie z krajín V4 dopadlo Poľsko, ktoré skončilo až na 40. mieste. Wendel Trio, riaditeľ CAN Europe vysvetlil, že dôvodom je poľská opozícia voči ďalším klimatickým opatreniam.

Z členských krajín EÚ sa najhoršie umiestnilo Bulharsko (41. miesto), Estónsko (46. miesto) a Holandsko (42. miesto). 

 

Obrázok1: Umiestnenie členských krajín Európskej únie v indexe zmeny klímy

India pred Rakúskom a Holandskom

Najväčším prekvapením bolo umiestenie Indie na 31. mieste. India má len veľmi nízku úroveň emisií na obyvateľa, hoci celkové emisie vzrástli za posledných 5 rokov o celých 40%.

India čoraz viac využíva obnoviteľné zdroje energie. Jej uhoľný sektor však zažíva obrovský rozmach. Napriek tomu sa umiestnila vyššie ako niektoré európske krajiny, ako napríklad Fínsko (32. miesto), Lotyšsko (33. miesto), Rakúsko (36. miesto), či Holandsko (42. miesto).

Holandsko oproti minulým rokom pokleslo až o 8 priečok, najmä kvôli prechodu na lacnejší zdroj energie akým je uhlie a nedostatočným opatreniam v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti. Holandsko by však nemalo mať problémy pri napĺňaní klimatických a energetických cieľov 2020.

Rakúsko tento rok pokleslo o 5 priečok. Experti predpokladajú, že Rakúsku sa nepodarí naplniť ani ciele 2020, a to napriek vysokému potenciálu na využívanie obnoviteľných zdrojov a zvyšovanie energetickej účinnosti. Rakúsko je taktiež jednou z mála krajín EÚ, ktoré ešte neprispeli do Zeleného klimatického fondu OSN, ktorý má pomôcť rozvojovým krajinám napĺňať ich klimatické ciele.  

Kanada a Austrália na chvoste zoznamu

Kanada (58. miesto) a Austrália (60. miesto) sa z rozvinutých krajín umiestnili na posledných miestach. Ich klimatické politiky boli hodnotené horšie ako politiky Ruskej federácie (56. miesto) a Iránu (57. miesto). Na chvoste zoznamu ostala už len Saudská Arábia (61. miesto).

Nová konzervatívna vláda v Austrálii zastavila niekoľko dôležitých projektov a politík v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy.

Na druhú stranu kanadská vláda prejavila podľa expertov len málo politickej vôle na prijatie ráznejších klimatických politík. Kanade zároveň bude chýbať približne 20% na dosiahnutie klimatického cieľa do roku 2020.

REKLAMA

REKLAMA