Máme poslednú šancu na obmedzenie globálneho otepľovania, hovoria vedci

Ak výrazne obmedzíme ťažbu fosílnych palív môžeme zastaviť globálne otepľovanie, tvrdí nová štúdia časopisu Nature. Opatrenia by sa týkali asi 80% zásob uhlia, čo by ovplyvnilo najmä rozvojové krajiny.

Emisie CO2
Climate and Ecosystems Change Adaptation Research University: Flickr

Na spomalenie globálneho otepľovania sa musíme podľa vedcov  v najbližších 40 rokov vzdať 80% vyťažiteľného uhlia, 50% svetových zásob zemného plynu a 30% zásob ropy.  Pre Európu by to znamenalo nedotknuteľnosť približne 21% zásob ropy, 6% zásob zemného plynu a až 89% svetových zásob uhlia.

Spaľovaním fosílnych palív na výrobu energie vznikajú skleníkové plyny, ako napríklad CO2, ktoré absorbujú tepelné žiarenie ešte pred tým, ako unikne do vesmíru.

Podľa výskumníkov Paula Ekinsona a Christopha McGlada, ktorí publikovali svoje zistenia vo vedeckom časopise Nature, existuje 50% pravdepodobnosť, že sa nám podarí globálnu teplotu na pred-industriálnu úroveň. Na udržanie teploty na prijateľnej úrovni by sme však museli vzdať dvoch tretín fosílnych palív.

V súčasnej dobe sa na svete nachádza približne 2900 giga ton zásob fosílnych palív, ktoré je z technologického a ekonomického hľadiska možné vyťažiť. Štúdia však ukazuje, že na udržanie nárastu globálnej teploty pod 2 stupne Celzia môžeme emitovať iba 1100 giga ton oxidu uhličitého.

Na základe regionálnych nákladov na ťažbu fosílnych palív a technologického vývoja výskumníci vypočítali, že Blízky východ by mal zanechať ťažbu asi 260 miliárd barelov ropy, čo je približne polovica vyťažiteľných zásob daného regiónu. Spojené štáty a Austrália by sa mali vzdať až 90% zásob uhlia.

Čína, Afrika a krajiny Blízkeho východu by mali výrazne obmedziť aj ťažbu nekonvenčného plynu. Ťažbe fosílnych palív v Arktíde by sme sa mali vyhnúť úplne, vyzdvihli vedci.

Takéto ciele vyvolávajú obavy najmä krajín, ktorých chudoba by mohla vzrásť práve v dôsledku prísnejších klimatických politík.

„Vzhľadom na kľúčovú úlohu energie v hospodárskom rozvoji, ako môžeme krajiny presvedčiť, aby sa vzdali svojich fosílnych palív, ak nechceme ohroziť ciele primárnych politík , ako je znižovanie chudoby?,“ pýta sa Michael Jakob z Potsdamského Inštitútu dôsledkov zmeny klímy vo svojom komentári k zverejnenej štúdii.  

Odpoveďou na výzvy klimatických politík je podľa výskumníkov kompenzácia a stimuly pre chudobné krajiny z medzinárodných fondov. Rozvinuté priemyselné krajiny však musia byť ochotné do takýchto fondov prispievať, čo sa v prípade Zeleného globálneho fondu OSN, ktorý má rozvojovým krajinám pomôcť prijímať  opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, ukázalo ako problematické.

EurActiv.com/EurActiv.sk

Pozadie

Na medzinárodných  vyjednávaniach OSN  o zmene  klímy v Lime sa členské krajiny dohodli na spoločnom pláne boja proti globálnemu otepľovaniu. Po prvýkrát sa zaviazali znižovať emisie skleníkových plynov všetky krajiny.

Plán je prvým krokom k novej ambicióznej klimatickej dohode, ktorá by mala byť prijatá na budúci rok v Paríži. Konkrétne záväzky krajín by mali byť predložené do marca 2015.

REKLAMA

REKLAMA