Nový zákon o odpadoch šetrí financie aj životné prostredie

Nový zákon o odpadoch nám pomôže zabrániť úniku financií a splniť európske environmentálne limity. Recyklačný fond nahradí tzv. rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá zavádza povinnosť výrobcov postarať sa o výrobok od dizajnu až po odpad. Výrobcovia budú znášať všetky finančné náklady spojené so zberom a zneškodnením odpadov.

skládka odpadov
Zdroj: EurActiv.com

Dňa 9. októbra sa vo Zvolene konal 5. ročník odbornej konferencie "Samospráva a triedený zber," ktorú pod záštitou Ministerstva životného prostredia a Únie miest Slovenska organizuje oprávnená spoločnosť ENVI-PAK.

Zatiaľ čo minulý rok sa panelisti venovali najmä príprave legislatívneho zámeru nového zákona o odpadoch, tento rok predstavili jeho úplne znenie a povinnosti, ktoré ukladá výrobcom, dodávateľom, ako aj obciam a samosprávam.

Návrh zákona o odpadoch bol 18. augusta 2014 prerokovaný na Hospodárskej a sociálnej rade vlády a 19. augusta ho schválila Legislatívna rada vlády SR. Návrh zákona bol zaslaný na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie v rámci Európskej únie, pričom členské štáty, ako aj Komisia, môžu Slovensku zaslať svoje pripomienky do 1. decembra.

Po zapracovaní pripomienok bude zákon predložený na rokovanie vlády SR. Pracovníci ministerstva životného prostredia očakávajú, že nový zákony by mal vstúpiť do platnosti v polovici budúceho roka.

Medzi najväčšie novinky, ktoré zákon o odpadoch prináša, patria zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) na ďalšie komodity, postupné zrušenie Recyklačného fondu, zavedenie nového informačného systému, sprísnenie výkupu kovov od fyzických osôb-nepodnikateľov a umožnenie účinnejšieho boja proti tzv. „čiernym skládkam.“

Prečo potrebujeme nový zákon o odpadoch

„Bolo nevyhnutné navrhnúť úplne nový zákon o odpadoch, aby sa vyriešili problémy na národnej úrovni a splnili limity, ktoré stanovuje Európska únia,“ zhodli sa panelisti odbornej konferencie.

Slovenský zákon o odpadoch bol novelizovaný približne 30-krát a implementoval do seba 10 smerníc EÚ. Zmenu orientácie celého odpadového hospodárstva a posun k recyklačnej spoločnosti preto už nebolo možné riešiť ďalšími novelami. 

„Ak chceme modernú legislatívu, tento zákon je z právneho hľadiska už nepoužiteľný,“ podotkla odborníčka na odpadovú legislatívu Božena Gašparíková.

Systém nastavený slovenským zákonom o odpadoch z roku 2001 navyše, podľa generálnej riaditeľky oprávnenej organizácie ENVI-PAK Hany Novákovej, umožňoval únik značného množstva financií.

„Keďže neboli stanovené jasné a korektné pravidlá pre všetkých hráčov, finančné prostriedky na triedený zber sa tak skôr dostali k priekupníkom s potvrdenkami, ako k obciam, ktoré boli za zber zodpovedné.“

Nový systém by mal zabrániť duplicitnému vykazovaniu objemov vytriedeného zberu a nasmerovať financie späť do systému.

Európske limity

Nový zákon o odpadoch nám pomôže dosiahnuť limity EÚ, ktoré sú pre Slovensko záväzné.  

Rámcová  smernica EÚ o odpade 2008/98/ES, ktorá bola čiastočne transponovaná do národného systému, stanovuje ciel zvýšiť úroveň recyklácie na 50 % do roku 2020. Nový návrh smernice EÚ o odpadoch posúva toto číslo až na 75 % do roku 2030.

Recyklácia nedosahuje na Slovensku ani len priemernú úroveň, ktorá je bežná v Európskej únii. Podľa štatistík oprávnenej spoločnosti ENVI-PAK priemerný Slovák vyprodukuje 323 kilogramov komunálneho odpadu ročne a z toho vytriedi iba 25 kilogramov (približne 8 %). Na porovnanie, v Českej republike zhodnotí priemerný občan ročne až o 14 kilogramov viac, napriek tomu, že štartovacia pozícia bola pre obe krajiny rovnaká.

Až 75 % komunálneho odpadu končí na Slovensku na skládkach odpadu. V EÚ sa toto číslo pohybuje v priemere na 23 percentách. Podľa Hany Novákovej z ENVI-PAKu sa na európskej úrovni hovorí aj o úplnom zákaze skládkovania recyklovateľného materiálu do roku 2030.  

Novinky v zákone o odpadoch

Medzi hlavné zmeny, ktoré prináša nový zákon je zavedenie tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) na viacero nových komodít, ako napríklad vozidlá, pneumatiky, obaly a neobalové výrobky. RZV sa bude aj naďalej uplatňovať na elektrozariadenia, batérie a akumulátory.

RZV zavádza povinnosť výrobcov postarať sa o výrobok, ktorý uvádzajú na trh počas jeho celého životného cyklu, vrátane poslednej odpadovej fázy. Výrobca tak bude znášať všetky náklady spojené so zberom a zneškodnením daného toku odpadov, za ktorý je zodpovedný.

Výrobcovia jednotlivých prúdov odpadov budú združení v takzvaných organizáciách zodpovednosti výrobcov (OZV). OZV bude zodpovedná za svoj druh odpadu, či už sú to obaly alebo elektrozariadenia. (Rozšírenej zodpovednosti výrobcov a novému systému sa budeme podrobnejšie venovať v ďalšom článku, ktorý uverejníme tento týždeň.)

Na rozdiel od legislatívneho zámeru prezentovaného na konferencii minulý rok, nový zákon o odpadoch predpokladá vznik tzv. koordinačných centier, ktoré budú založené výrobcami daných prúdov odpadov. Ich úlohou bude riešiť spory medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov. V prípade, že obec nebude mať podpísanú zmluvu so žiadnou OZV, koordinačné centrum pre obec zodpovednú OZV vylosuje. 

Ďalšou novinkou zákona o odpadoch je postupné zrušenie Recyklačného fondu. Postupným prechodom výrobcov do autorizovaných organizácií zodpovednosti výrobcov im zanikne povinnosť zadávať údaje do Recyklačného fondu, či platiť poplatok. Prostriedky nahromadené v Recyklačnom fonde sa použijú na podporu triedeného zberu v prechodnom období.

Na rozdiel od pôvodného zámeru, zákon o odpadoch úplne nezakazuje výkup kovov od fyzických osôb-nepodnikateľov. Podmienky sú však prísnejšie. Prevádzkovateľ zberných zariadení môže kov vykúpiť iba bezhotovostne, pričom sa z danej sumy odráta daň vyberaná zrážkou. Zariadenie musí byť monitorované kamerovým systémom a prevádzkovateľ musí viesť video alebo fotodokumentáciu vykúpeného kovu. Kov musí byť v zberni uskladnený aspoň po dobu 7 dní.

REKLAMA

REKLAMA