Obehové hospodárstvo nie je len o odpade, tvrdí strategička

Potrebujeme správne materiály a správny dizajn. Potom sa oplatí aj recyklovať.

Diana den Held
Zdroj: Nadácia Pontis

„Výrobky, ktoré dnes máme nie sú vytvorené na to, aby boli v našej blízkosti,“ začala svoju prednášku počas Seminára o obehovej ekonomike, ktorý organizuje Business Leaders Forum a Nadácia Pontis, holandská strategička Diana den Held.

Farby, ochranné nátery, kontaminované materiály, to všetko podľa den Held obsahuje chemické látky, ktoré sú pre ľudí toxické. „Naše merania ukázali, že kvalita vzduchu vo vnútri budov je často 2 až 5- krát horšia ako vonku…a to aj v industriálnych častiach miest ako je Rotterdam,“ upozornila s tým, že kvôli štreniu energie a lepšej izolácii budov tieto toxické látky v domoch a kanceláriách doslova uzatvárame.

Dizajn produktov je podľa den Held základom aj pre fungujúce obehové hospodárstvo, ktoré si kladie za cieľ šetriť prírodné zdroje, recyklovať a opätovne produkty využívať. „Je načase, aby sme začali vytvárať produkty, ktoré chceme mať vo vlastnom dome…Ak recyklujeme toxické veci, tak z nich aj vyrábame toxické veci,“ dodala.

Ako riešiť obmedzené zdroje

Väčšina výrobcov ešte stále preferuje využívanie „panenských“ zdrojov, ktoré sú vyčerpateľné a často nákladné na ťažbu.

Podľa Diany den Held, ktorá viac ako 20 rokov pomáha inovatívnym spoločnostiam zavádzať princípy obehového hospodárstva do praxe, je častým dôvodom aj psychologická bariéra, ktorú musí zákazník alebo vedenie spoločnosti prekonať. Ako príklad môžeme uviesť „recykláciu“ niektorých nedostatkových látok a materiálov z kostí alebo odpadových vôd.

V úzadí sa nachádza aj sekundárny trh so surovinami. Nebolo by jednoduchšie, keby sme každý produkt, budovu či auto dokázali rozobrať na jednotlivé časti, ktoré by sme mohli recyklovať alebo opätovne využiť? O „odpade ako zdroji“ však podľa tejto holandskej strategičky musíme rozmýšľať už pri dizajne výrobku.

„Ak sa pozriete na túto loď alebo túto budovu, nemusí to nevyhnutne byť to, čo vidíte…Môžeme sa na nich pozrieť ako na materiálové banky,“ vysvetlila. „Vy si v tejto budove uložíte svoju oceľ alebo iné zdroje a viete, že za určité časové obdobie ju budete mať k dispozícii,“ doplnila.

Napríklad spoločnosť Herman Miller vyrába stoličky, ktoré sa dajú rozobrať na jednotlivé časti za menej ako 15 minúť, recyklovať a použiť na podobný účel. Firma Maersk dokonca týmto spôsobom vyrába svoje prepravné lode.

„Vedia, že za 30-40 rokov na trhu nebude dostatok ocele a iných materiálov a takto dokážu kontrolovať potrebné suroviny,“ doplnila den Held. Maersk používa tzv. Cradle-to Cradle pas, ktorý zaznamenáva informácie o materiálovom zložení každej časti lode spolu s predpokladanou životnosťou. Spoločnosť tak môže lepšie recyklovať až 95 percent všetkých častí.  

Treba sa zamerať na pozitívne externality

Na Slovensku je viacero spoločností, ktoré sa snažia chrániť životné prostredie a znižovať svoju uhlíkovú stopu. Na seminári Nadácie Pontis svoje stratégie predstavili napríklad automobilka Peugeot Citroen Slovakia, ktorá aktívne znižuje spotrebu energií a tvorbu odpadu vo svojich prevádzkach, či U.S Steel Košice a sklárne Vetropack Nemšová.

Zodpovednosťou priemyslu by však podľa Diany den Held nemalo byť iba znižovanie nepriaznivých vplyvov ich biznisu na spoločnosť a okolie, ale aj zvyšovanie tých pozitívnych. Ako príklad uviedla farbu spoločnosti AkzoNobel, ktorá čistí vzduch v miestnosti či koberec spoločnosti Desso, ktorý aktívne zachytáva prachové častice, čím zľahčuje život astmatikom.

Viaceré slovenské firmy sa aktívne zapájajú do celého „cyklu“ obehového hospodárstva. Napríklad spoločnosť PR Krajné recykluje technické textílie zo starých automobilov a vyrába z nich protihlukové steny či teploizolačné dosky. Až 15 percent odpadu z textílií je však po úprave opätovne využiteľných v rámci nových áut, čím sa kruh uzatvára.

REKLAMA

REKLAMA