Odpad je kľúčom k ochrane klímy, tvrdí štúdia

Rastúce množstvo odpadu stále viac zaťažuje klímu a to najmä v novo industrializovaných krajinách, v ktorých emisie skleníkových plynov neustále narastajú.

Skládka odpadu (TASR)
http://euractiv.sk

„Na základe výsledkov pre krajiny OECD, Spojené štáty, Indiu a Egypt môžeme povedať, že emisie metánu súvisiace so skládkovaním odpadu, sú jedným z hlavných príčin znečistenia skleníkovými plynmi,“ hovoria autori štúdie  nemeckej Agentúry pre životné prostredie, v ktorej  porovnávali potenciál odpadového hospodárstva na ochranu klímy a to v krajinách OECD, EÚ ale aj v Indii, Egypte a Spojených štátoch.

Len niekoľko z krajín OECD, ako napríklad Japonsko, ktoré vôbec alebo len zriedka skládkuje organický odpad, bolo schopných zmierniť túto záťaž pre ovzdušie a životné prostredie.  

Výsledky naznačujú, že čím viac  odpadu sa recykluje a ďalej spracováva, tým pozitívnejšia je „klimatická“stopa danej krajiny.

Z krajín EÚ slúži ako najpozitívnejší príklad vplyvu odpadu na ochranu klímy Nemecko, ktorého odpadové hospodárstvo je od 90. rokov založené na rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

V roku 1990 predstavovalo nakladanie s odpadmi výraznú záťaž pre ovzdušie s približne 38 miliónmi ton emisií ekvivalentu CO2 ročne. Už v roku 2006 však odpadový priemysel dokázal nemeckému hospodárstvu ušetriť až 18 miliónov ton ekvivalentu CO2.

Tento výsledok bol možný najmä vďaka zákazu priameho skládkovania  komunálneho odpadu, ale aj zvýšením materiálového a energetického využitia odpadov.

Cesta pre rozvojové krajiny

Ochrana klímy sa stáva čoraz pálčivejšou otázkou. Už na jeseň tohto roka sa krajiny OSN stretnú, aby rokovali o novej ambicióznej zmluve, ktorá má pomôcť udržať oteplenie planéty pod 2 stupne Celzia.

Väčšina krajín však ešte nezaslala svoje národné príspevky, ktoré majú identifikovať o koľko sa štáty zaviažu znižovať emisie skleníkových plynov a akým spôsobom.

Nemecká štúdia poukazuje na možnú cestu pre viaceré rozvojové a novo industrializované krajiny, ktorým chýba akýkoľvek organizovaný systém recyklácie.

Napríklad v Egypte či Indii končia všetky druhy odpadu na nekategorizovaných skládkach, ktoré nie sú vybavené zaradeniami na zachytávanie priesakov či plynných znečistení. Odpad je často zhromažďovaný, triedení alebo recyklovaný iba súkromnými podnikateľmi, ktorí pracujú v ťažkých podmienkach.

India, ktorej 1,2 miliardy občanov ročne vyprodukuje 243 miliónov ton odpadu, má aktívny neformálny odpadový sektor na dvoch úrovniach.

Na jednej strane občania môžu predať podomovým obchodníkom niektoré recyklovateľné materiály ako noviny, plechovky, sklo či plastové tašky a staré textílie. V druhej fáze sú niektoré recyklovateľné materiály zbierané z ulíc a skládok.

Väčšina, asi až približne 80 percent odpadu v krajine však skončí na skládke „bez dotknutia.“Len odpad tak každoročne emituje približne 55 miliónov ton oxidu uhličitého (CO2).

Autori štúdie preukázali, že spaľovanie zbytkového, nevytriediteľného odpadu v efektívnych zariadeniach by v Indii znížilo emisie skleníkových plynov až o 25 miliónov ton ročne. V Egypte by to mohlo byť 14 miliónov ton ročne.

Gunter Deboust z katedry infraštruktúry a podnikov Inštitútu aplikovanej ekológie sa domnieva, že tieto krajiny musia prijať nové zákony o odpadovom hospodárstve, ktoré budú brať do úvahy aj existujúcu neformálnu štruktúru.

„Existuje mnoho ľudí, ktorí dnes vykonávajú väčšiu časť recyklácie, ale robia to manuálne a často za veľmi zlých pracovných podmienok. Je nutné, aby sme zachovali ich prácu,“povedal.

REKLAMA

REKLAMA