Príjmy z emisných aukcií pôjdu nielen na zelené projekty

Výnosy z povinných dražieb emisných kvót od roku 2013 by mali smerovať na znižovanie emisií a spotreby energií. Slovenská vláda z nich chce tiež dotovať výrobu elektriny z uhlia a priemyselné odvetvia, ktorým hrozí zvýšenie nákladov.

Tepelna elektraren (TASR)
Zdroj: TASR; autor: AP/Frank Augstein

Debatu o použití príjmov z aukcií emisných povoleniek rozvírilo na Slovensku uznesenie vlády zo stredy (5.9.) týkajúce sa ďalšieho fungovania štátnej podpory baníctva. Podľa neho by časť ziskov mala smerovať na podporu výroby elektriny a tepla prevádzkovaných  vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ). Pod týmto pojmom sa rozumie podpora uhoľných zdrojov na výrobu v tepelnej elektrárni Nováky, ktorá využíva okolité zásoby hnedého uhlia z ložísk Nováky, Handlová, Gbely a Modrý Kameň.

„Ťažba uhlia z týchto ložísk a výroba elektriny z tohto uhlia v Elektrárni Nováky nie je komerčne životaschopná a v súčasnosti je možná len cez podporný mechanizmus všeobecného hospodárskeho záujmu,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva v aktualizácii analýzy fungovanie štátnej podpory baníctva.

Kompenzácia nákladov elektrárne je súčasťou tarify za prevádzkovanie systému, ktorej výšku každoročne upravuje ÚRSO v nadväznosti na rozhodnutia ministerstva hospodárstva o objeme výroby, prenosu a distribúcii elektriny z domáceho uhlia. Tarifa sa stáva čoraz výraznejšou položkou výslednej ceny za elektrinu, ktorú platia koncoví odberatelia. Samotná cena elektriny tvorí asi polovicu z konečného účtu.

Analýza: Náklady jasné, výnosy nešpecifikované

V dokumente sa špecifikoval VHZ elektrárne Nováky do roku 2020, s výhľadom do roku 2035. Aby zariadenia spĺňali ustanovenia smernice o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ), ktoré budú platiť od roku 2016, bude na kotloch elektrárne potrebné uskutočniť rozsiahlu modernizáciu. 

Elektrárne na Slovensku dostávali do konca tohto roku povolenky na vypúšťanie emisií oxidu uhličitého v rámci schémy ETS zadarmo. V treťom období  obchodovania ETS (2013-2020) už slovenské elektrárne túto výnimku z pravidla aukcií kvót nebudú mať.

V období rokov 2013 – 2020 by podľa analýzy MHSR mali Nováky vyprodukovať spolu 15.973 kiloton CO2, počas ďalšieho obdobia 2021 – 2035 spolu 13.860 kt CO2.

V analýze sa tiež uvádzajú očakávané náklady na nákup kvót (2013-2022) súvisiace s uvedeným množstvom emisií CO2. Tie by počas uvedených desiatich rokov mali dosiahnuť 321,87 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva pri ich výpočte použilo pohyblivú cenu za tonu emisií od 8 eur v roku 2013 po 24 eur za tonu v roku 2022.

V prípade výšky výnosov z aukcií už dokument nie je tak jasný a odvoláva sa na volatilitu cien povoleniek EUA. Uvádza len, že by to „pri aktuálnej cene kvóty [t.j. 7 eur v tomto dokumente] predstavovalo výnos 100 miliónov €“.

Otázne je, prečo ministerstvo nepoužilo rovnaký kľúč vývoja cien za tonu CO2, ako pri vyčísľovaní nákladov na ich nákup niekoľko riadkov vyššie, čiže 8 až 23 eur za tonu pre obdobie 2013 – 2020.

Greenpeace: Absurdné!

Environmentálna organizácia Greenpeace reagovala, že rozhodnutie vlády o podpore uhoľného priemyslu zo systému, ktorý slúži na znižovanie emisií, je „absurdné“.

„Tento krok vlády ide proti celej logike medzinárodného obchodovania s emisiami a hlavne nemá s trvalou udržateľnosťou a rozvojom zelených pracovných miest, ktoré sa tak často spomínajú v programovom vyhlásení vlády, nič spoločné. Vláda sa namiesto svojho strategického smerovania k tzv. zelenému hospodárskemu rastu rozhodla ísť cestou zvyšovania emisií skleníkových plynov a ďalšieho zhoršovania zdravia obyvateľov hornej Nitry,“ uviedol koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Pavol Široký.  

Poukazujú na svoj návrh programu Zelená energia, ktorý predstavili v lete ministerstvu životného prostredia aj hospodárstva, na ktorý by mali byť výnosy aukcií použité.  Program by mal podporiť úspory energie, predovšetkým zatepľovanie v domácnostiach a verejných budovách. Podľa nich by sa tak vytvorilo asi 10.000 pracovných miest, zlepšila sa sociálna situácia v približne 200.000 domácnostiach, znížila spotreba primárnych zdrojov energií o 3 – 4 % a výrazne sa znížilo zaťaženie životného prostredia.

„Namiesto vytvorenia zelených pracovných miest a trvalo udržateľného hospodárskeho modelu sa vláda rozhodla podporiť znečisťovateľov, ktorí nie sú schopní konkurovať v trhovom prostredí,“  dodal Pavol Široký.  Greenpeace v najbližších dňoch oficiálne požiada vládu, aby zrušila svoje uznesenie o podpore ťažby a spaľovania uhlia a namiesto neho schválila program na podporu úspor energií v domácnostiach a verejných budovách.

Smernica a nový zákon

Ako sa použijú príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie určia podľa článku 10 odseku 3 európskej smernice 2009/29/ES členské štáty.  Aspoň 50 % príjmov „by sa malo použiť“ na jednu alebo viaceré následne vymenovaných aktivít, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií v EÚ alebo v rámci medzinárodného úsilia.

MŽP v máji 2012 predložilo vyhlášku o účele využitia výnosov z predaja kvót v dražbách, ktorej vydanie vyplýva z aktuálneho znenia zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. V júni zase predložilo návrh novely zákona, ktorý je momentálne v štádiu rokovania poradných orgánov vlády.  V rámci pripomienkového konania viaceré subjekty (Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Konfederácia odborových zväzov SR, verejnosť a predovšetkým Americká obchodná komora v SR)zdôraznili potrebu presnejšie zadefinovať účel využitia výnosov.

Paragraf 18 návrhu zákona hovorí, že výnosy z dražieb sú príjmom kapitoly MŽP a použijú sa nasledovne:

  • 50 % na projekty reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a zavádzania najlepšie dostupných technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok,
  • 10 % s na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, pri ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov do cien elektriny (pridelenie tejto pomoci Európska komisia umožnila rozhodnutím v máji 2012),
  • 20 % na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky.

To, ako sa rozhodli použiť svoje výnosy z emisných aukcií po roku 2013 iné krajiny Európskej únie, si prečítajte v tomto článku.

REKLAMA

REKLAMA