Slovensko je medzi krajinami EÚ s najviac znečisteným ovzduším

Viac ako 90 % Európanov žije v mestách, kde sú vystavení nebezpečným úrovniam látok v ovzduší, ktoré sú škodlivé pre ich zdravie. Najväčšie znečistenie sa zaznamenalo v Bulharsku, Slovensko sa v niektorých kategóriách umiestnilo na posledných miestach.

Čiernobiela emitujúca továreň
Autor: Paul, Zdroj: Freedigitalphotos.net

Napriek znižovaniu úrovne emisií skleníkových plynov a tiež znečisťujúcich látok v ovzduší počas posledných desaťročí, stav znečistenia ovzdušia v Únii vyvoláva stále obavy. Významne totiž prekračuje odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a tiež záväzné stropy, ktoré pre niektoré látky stanovuje európska legislatíva.

V roku 2011 zaznamenalo až 18 členských krajín prekročenie stropu pre koncentrácie ozónu počas viac než 25 dní, 23 krajín zaznamenalo prekročenie denného limitu pre väčšie prachové častice (PM10).

Zo správy, ktorú v utorok (15.10.) predstavila Európska environmentálna agentúra na základe analýz vzduchu v takmer 400 mestách vyplýva, že predovšetkým prachové častice a prízemný ozón naďalej výrazne prispievajú k dýchacím ťažkostiam, výskytu kardiovaskulárnych chorôb a nižšej dĺžky života.

Medzi rokmi 2009 a 2011 bolo takmer 96 % obyvateľov v mestách EÚ vystavených koncentráciám jemných prachových častíc (PM2,5), ktoré prekračovali odporúčania WHO. V prípade ozónu to isté platilo až pri 98 % mestských oblastí, predovšetkým v krajinách južnej Európy.

 

Zdroj: EEA

Pozitívne možno podľa enviroagentúry hodnotiť pokles úrovne emisií oxidu siričitého o 50 %, emisií oxidu dusíka o 27 % a amoniaku o 7 % v období 2002 – 2011.

Medzi hlavné faktory znečisťujúce ovzdušie patria splodiny zo spaľovacích motorov, prechod na vykurovanie drevom a uhlím a priemyselné emisie.

Eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik poukázal na výsledky európskych prieskumov, ktoré „ukazujú že veľká väčšina občanov dobre rozumie dopadu kvality ovzdušia na zdravie a žiada verejné orgány, aby prijali kroky na úrovni EÚ, národnej a miestnej, dokonca aj v čase šetrenia a ťažkostí.“

Potočnik: Skúste nedýchať…

Európska komisia chce situáciu zlepšiť revíziou politiky EÚ o kvalite ovzdušia, ktorej návrh Potočnik predloží v priebehu niekoľkých týždňov.

Súvisiaca analýza potvrdila, že znečistenie ovzdušia je najčastejšou environmentálnou príčinou úmrtia v EÚ – v roku 2010 viedlo k viac ako 400 000 predčasným úmrtiam, čo je 10-krát viac ako počet úmrtí v dôsledku dopravných nehôd.

Znečistenie ovzdušia má tiež externé ekonomické dôsledky v EÚ – každoročne znamená asi 100 miliónov stratených pracovných dní, čo sa dá vyčísliť stratenou produktivitou na úrovni 15 miliárd eur. Ďalšie náklady vo výške asi 4 miliárd eur ročne vznikajú v dôsledku hospitalizácie a potrebnej zdravotnej starostlivosti.

Eurokomisár pri predstavení výsledkov správy EEA citoval slová amerického profesora Guy McPhersona: „Ak si myslíte, že ekonomika je dôležitejšia než životné prostredie, skúste zadržať dych, kým počítate peniaze“.

Najhoršia situácia je v Perniku

Zo správy EEA vyplýva, že Bulharsko má najvyššie koncentrácie prachových častíc, oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého. V krajine sa tiež nachádzajú 4 z pätice miest s najvyššími úrovňami prachových častíc v ovzduší. Prívlastok mesta s najšpinavším ovzduším získalo mestečko Pernik, juhozápadne od Sofie, ktoré trápia vysoké koncentrácie prachových častíc asi polovicu dní v roku.

Pre porovnanie – mestá ako Paríž a Stuttgart takéto vysoké hodnoty dosahujú asi 15 dní v roku.

Popri bulharských mestách sa v európskom desiatke miest s najšpinavším ovzduším umiestnilo až 6 poľských miest.

Pri porovnaní údajov koncentrácie prachových častíc (PM10 a PM 2,5) v jednotlivých krajinách za rok 2011 sa Slovensko umiestnilo na 3. najhoršej priečke. To isté platí aj pre priemernú koncentráciu jemných prachových častíc v období v období 2009 – 2011.

Zdroj: ETC/ACM (EEA)

Medzi krajiny s najčistejším ovzduším sa podľa zozbieraných údajov zaradili Estónsko, Fínsko a Írsko.

EEA ale zdôraznila, že znečistenie ovzdušia je cezhraničným problémom – viac ako polovica jemných prachových častíc zaznamenaných nad územím jedného členského štátu v skutočnosti nepochádza zo zdroja v danom štáte.

REKLAMA

REKLAMA