Sprísňovanie klimatických cieľov ďalších 7 rokov nehrozí

EÚ sa sústredí na napĺňanie už odsúhlasených energeticko-klimatických záväzkov.

shutterstock_385157527
Zdroj: Shutterstock

Klimatická dohoda OSN z Paríža nevyhnutne pre EÚ neznamená ešte prísnejšie záväzky. Komisia sa sústredí na napĺňanie tých, ktoré členské štáty odsúhlasili na rok 2030. Potvrdil to včera podpredseda Komisie Maroš Šefčovič a eurokomisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete.

„Máme dohodu a teraz ju potrebujeme uskutočniť. Pre EÚ to znamená bezodkladne dokončiť klimaticko-energetické právne predpisy, podpísať a čo najskôr ratifikovať dohodu a pokračovať v našom úsilí byť lídrom v celosvetovej snahe dosiahnuť nízkouhlíkovú budúcnosť,“ povedal Cañete.

Ešte v októbri 2014 členské štáty odsúhlasili cieľ znížiť do roku 2030 emisie CO2 v porovnaní s úrovňami v roku 1990 o 40 %. Do polovice storočia by to malo byť až o 80 %. V nasledujúcich 12 mesiacoch preto Komisia predloží kľúčové legislatívne návrhy, ktoré majú tento cieľ pomôcť naplniť.

Malo by ísť predovšetkým o návrh nového Rozhodnutia o zdieľaní úsilia, v ktorom Komisia určí o aké percento budú členské krajiny znižovať emisie v sektore dopravy, poľnohospodárstva či budov. Ďalšia legislatíva bude upravovať tzv. zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo, nový systém riadenia pre transparentnejšie klimatické a energetické politiky členských štátov a úpravy týkajúce sa energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie.

Komisia v súčasnosti  neuvažuje o sprísnení cieľov, čo ostáva tŕňov v oku mnohým zeleným aktivistom. „Komisia využíva Paríž na ospravedlnenie 40 % emisného cieľa, aj keď ním vlastne túto dohodu narušuje. Je to tak manipulatívne ako len môže byť a samozrejme to odradí celosvetovú zmenu, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie dohody z Paríža,“ povedal pre EurActiv koordinátor kampane Priateľov Zeme Európa Brook Riley.

Súčasná trajektória znižovania emisií podľa Rileyho nepomôže udržať otepľovanie planéty pod 2 stupne Celzia a určite nie pod 1,5 stupňami. Nízke ambície prispejú do konca storočia k otepleniu planéty  o 2,4 stupňa, čo je výrazne viac pod “bezpečnou hranicou”.

V momentálnej politickej situácii však nie je pravdepodobné, že by členské štáty našli potrebný kompromis na zmenu ambícií klimatických cieľov. Zatiaľ čo napríklad Nemecko alebo Francúzsko podporujú ambicióznejšiu klimatickú politiku, iné krajiny, ako napríklad Poľsko, vystupujú ostro proti. V minulosti poľskí predstavitelia dokonca naznačili, že nebudú podporovať politiky na európskej úrovni, ktoré by mohli ohroziť poľský uhoľný priemysel.

Prvé prehodnotenie zelených politík a cieľov 28-členného bloku by malo prísť až v roku 2023 ako súčasť medzinárodných rokovaní. Krajiny OSN sa k pravidelnému posudzovaniu záväzkov zaviazali už v dohode z Paríža, do ktorej sa zapojila väčšina krajín sveta.

Prvý „facilitovaný dialóg“ veľvyslancov pri OSN začne v roku 2018. V roku 2023 sa členské krajiny OSN stretnú, aby prehodnotili ambicióznosť záväzkov na obdobie po roku 2030.

Zmluvu sprístupnia k podpisu 22 apríla v newyorskom sídel OSN. Do platnosti vstúpi až keď ju ratifikuje viac ako 55 krajín, ktoré predstavujú aspoň 55 % svetových emisií.

 

REKLAMA

REKLAMA