V4, Rumunsko a Bulharsko proti záväzným klimatickým cieľom

Predstavitelia Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska považujú iniciatívy EÚ v oblasti životného prostredia za príliš ambiciózne. Na rokovaniach V4+ o klimaticko-energetickom balíčku sa zúčastnilo aj Nemecko a Francúzsku.

V4+ životné prostredie
Zdroj: Ministerstvo životného prostredia

Slovensko v rámci predsedníctva Vyšehradskej štvorky organizovalo dvojdňové koordinačné stretnutie s predstaviteľmi V4, Rumunska a Bulharska (V4+). Najdôležitejším bodom agendy bolo potvrdenie spoločných pozícií pred októbrovým bruselským samitom EÚ (23-24. október) a nadchádzajúcim klimatickým samitom OSN v Peru (1.-12. december).

Októbrová Európska rada by mala prijať viaceré balíčky opatrení v oblasti klímy, odpadového hospodárstva a čistoty ovzdušia. Tie by mali zabezpečiť dodržanie záväzkov členských štátov v oblasti znižovania znečistenia ovzdušia a prispieť k nastaveniu nových environmentálnych cieľov do roku 2030.

Predstavitelia V4+ zdôraznili, že podporujú boj proti klimatickej zmene a chcú prispieť k zlepšeniu životného prostredia, avšak nie na úkor zhoršenia ekonomickej situácie v daných krajinách.  

V spoločnom vyhlásení sa ministri životného prostredia zúčastnených krajín vyjadrili, že oba balíčky týkajúce sa čistoty ovzdušia a prechodu na hospodárstvo využívajúce odpad sú príliš ambiciózne a ich implementácia by bola veľkou výzvou pre V4+ región.

Navyše členské krajiny EÚ ešte stále nemajú oficiálnu dopadovú štúdiu, ktorú si od Komisie vypýtali už v marci a musia sa tak spoliehať na zistenia vlastných ministerstiev. 

Minister životného prostredia SR Peter Žiga zopakoval, že krajiny V4+ budú v rámci nového klimaticko-energetického balíčka presadzovať iba jeden cieľ a to znižovanie emisií skleníkových plynov. Ten navyše musí byť nastavený realisticky a dosiahnuteľný technologicky neutrálnou cestou. V4+ nebudú podporovať právne záväzné ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetických úspor.

Akékoľvek rozhodnutie v tejto oblasti musí podľa Žigu zahrňovať aj princíp solidarity a podporné finančné mechanizmy pre krajiny, ktorých priemysel by bol najviac ohrozený presunom výroby v prípade prijatia tvrdších environmentálnych opatrení.

Podľa predstaviteľov Greenpeace Slovensko sa tak krajiny V4+ postavili proti dosiahnutiu zmysluplnej klimatickej a energetickej politiky EÚ do roku 2030.

Rokovaní o novom rámci pre klimaticko-energetickú politiku do roku 2030 sa v Bratislave zúčastnili aj predstavitelia Nemecka a Francúzska. Obe krajiny sú dlhodobými podporovateľmi návrhu Komisie, ktorý obsahuje 3 ciele: 40% redukciu emisií skleníkových plynov, 27% podiel obnoviteľných zdrojov a celkovej spotrebe energie a nezáväzné 30% zvýšenie energetickej efektívnosti.   

Prijatie klimaticko-energetického balíčka ovplyvní aj vyjednávaciu pozíciu EÚ na tohtoročnom klimatickom samite OSN v Peru, ktorý ma za cieľ finalizovať rokovania o podobe novej ambicióznej klimatickej dohody. Zmluva, ktorá nahradí Kjótsky protokol, by mala byť podpísaná koncom roka 2015 v Paríži.

REKLAMA

REKLAMA